O tom, ako dokázali starovekí Egypťania postaviť tak kolosálne stavby, akými sú pyramídy, už bolo napísané dosť a dosť. Na tú pravú otázku a to z akého dôvodu vôbec ihlanovité monumenty vznikli, však odborná verejnosť narazí len málokedy. Naozaj sa jedná iba o hrobky faraónov, alebo mali objekty s predobrazom v hviezdnych konšteláciách i nejaký iný, vyšší účel?
Uznávaný egyptológ Róbert Bauval prichádza so šokujúcou teóriou, ktorá v základoch otriasa doterajším poznaním. Tvrdí, že celá stavebá aktivita Egypťanov smerovala ruku v ruke s vtedajšími astronomickými poznatkami k jedinému cieľu: urobiť z púštnej ríše „nebeské kráľovstvo”, ktorého vládci by mohli naveky určovať pravidlá celej planéty…Egyptské pyramídy sú jednou z najznámejších pamiatok staroveku. Už v tej dobe vzbudzovali taký veľký údiv, že boli zaradené medzi Sedem divov sveta. Ako jediný z týchto divov sa zachovali dodnes a sú zároveň i najstarším z nich. Dnes ich je v Egypte evidovaných medzi 80 a 111. Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru. Dnes sa prikláňajú odborníci, až na výnimky, k hypotéze, že pyramídy v Egypte slúžili ako hrobky faraónov, egyptských vládcov, ktoré im mali umožniť dôjsť spojenia s astrálnymi božstvami. V staroegyptštine boli označované slovom mer, znamenajúcim doslova “miesto vystúpenia”. V Textoch pyramíd pochádzajúcich z obdobia stavby pyramíd sa hovorí, že sa po smrti mal faraón spojiť s Réom a zaujať miesto po jeho boku v slnečnej bárke. To všetko mal dosiahnúť výstupom po schodisku.Niet preto divu, že najstaršia známa stavba tohoto druhu v Egypte, Stupňovitá pyramída faraóna Necericheta (Džosera) má, ako to napovedá jej meno, stupňovitú štruktúru. Podobné stavby, ale omnoho menších rozmerov, boli nájdene aj vnútri hrobiek z 1. dynastie, kde plnili pravdepodobne obdobnú, rituálnu funkciu. Starovekí Egypťania obkladali steny pyramíd leštenými doskami z vápenca a vrcholky zlatom. Väčšina z vápencového obkladu v priebehu vekov z pyramíd opadala alebo bola použitá na iné stavby. Najlepšie sa obloženie zachovalo na Snofruovej Lomenej pyramíde pri Dahšúre, malá časť pri základni na Menkaureho pyramíde alebo na vrchole Rachefovej pyramídy v Gíze. Najväčšie pyramídy boli postavené v Gíze: Chufuova (starogr. Cheopsova), Rachefova (starogr. Chefrénova) a Menkaureho (starogr. Mykerínova). Najznámejšia a najväčšia z nich, známa aj ako Veľká pyramída v Gíze, je Chufuova pyramída, ktorá bola postavená približne v rokoch 2580–2560 pred Kr. Dosahuje výšky 137 m, čo ju do roku 1300, kedy bola postavená katedrála v anglickom Lincolne, robilo najvyššou stavbou na svete. Ďalšie z pyramídových oblastí sa nachádzajú v Sakkáre, Abúsíre, Dahšúre, el-Lište, Médúme a el-Láhúne.
Zdroj: http://www.youtube.com/watch?v=Ko3AvwHwgwU&feature=related
