image28Nový svetový poriadok

Najneskôr od posledného storočia je svet reorganizovaný do novej vládnuteľnej formy, do nového svetového poriadku (New World Order, NWO). Ţiadna konšpiračná teória, ale prax. Počas stretnutia na najvyššej úrovni G20 v Londýne dňa 02.04.2009 potvrdil aj anglický premiér Gordon Brown vznik „nového svetového poriadku“ [102]. Takisto aj iní globálni funkcionári a mienkotvorné médiá počnúc aktuálnou svetovou finančnou krízou stále častej- šie pouţívajú pojem NWO. Chcú nám však pritom nahovoriť, ţe NWO je dobrá vec, pri kto- rej svetoví bankári a iné globálne elity majú za cieľ iba náš prospech. V skutočnosti NWO nemá nič so záchranou sveta, jeho cieľom je centralizácia moci a kontroly finančnou aristo- kraciou a veľkopriemyslom, ktorí chcú dominovať planéte na úkor obyvateľstva. NWO je totalitný; Moc suverénnych štátov je odovzdaná globálnym inštitúciám, ktoré občanom ne- skladajú ţiadne účty a do rozhodovania ktorých občania nemajú právo zasahovať. Ako je vysvetlené vyššie, v Pentagone a v mocenskej centrále EÚ sa horúčkovito pripravuje táto centralizovaná svetovláda. Nemecko existuje uţ iba ako administratívny okres EÚ, pretoţe podriadením sa cudzím zákonom a vzdaním sa vlastnej meny stratilo kontrolu nad vlastným osudom. Aj Európa je iba časťou útvaru nového svetového poriadku. Šéfom je a ostane – pokým máme úrokový peňaţný systém (pozri niţšie) – finančná aristokracia, ktorá nás po- mocou veľkopriemyslu nechá beţať ako škrečka v koliesku: tvoriť, tvoriť, tvoriť, aby sme mohli ţrať a konzumovať a predovšetkým, aby sme mohli platiť dane a splácať tak dlţoby štátu. Čím viac sa beţci v kolieskach zaujímajú o hodnotu svojich ťaţko vydobytých peňazí (vyššie dane, inflácia, krízy bánk atď.), tým bojazlivejšie agitujú za zachovanie existujúceho dlhového peňaţného systému a zotročujú sa tak stále viac. (Tu treba uviesť, ţe najväčší fi- nančníci nového amerického prezidenta, Baracka Obamu, boli finančným priemyslom ako aj najvyššími mocenskými centrami Ameriky (skupina Bilderberg, Výbor pre zahraničné vzťa- hy, Fordova nadácia atď.) Osoby, ktoré pobehujú v Obamovom kabinete, sú práve najdôleţi- tejší aktéri finančnej katastrofy a vojnového štvania [141]. Pozoruhodné je aj to, ţe Rusko a Čína sa stále viac posúvajú k západnému systému panstva, podriaďujú sa teda globálne pôso- biacej finančnej aristokracii/veľkopriemyslu, a raz tieţ budú patriť do nového svetového po- riadku.)

Prvá a Druhá svetová vojna boli predjazdcami týchto snáh o nový svetový poriadok. Ako prvé bola zavedená závislosť meny národných štátov od meny vedúcej zeme sveta – americ- kého dolára. Nasledovala systematická demontáţ národnej svojbytnosti krajín a zvyšovanie závislosti od kapitálu. Ťažiskami boli pritom zvyšovanie závislosti a) od energie (predovšet- kým od ropy), b) od chemického priemyslu, t. z. aj usmerňovanie zásobovania potravinami (hnojivá, pesticídy, prísady v spracovaných potravinách, zelené genetické inžinierstvo atď.), c) od produktov farmapriemyslu a d) od finančnej aristokracie cez ďalšie zadlţovanie štátu.

Vysoké zadlţenie národných štátov bolo najskôr dosiahnuté predovšetkým zrušením ciel. Národná nezávislosť spočívala v minulosti hlavne v tom, pomocou ciel vyrovnávať a zachovávať kultúrnu a hospodársku samostatnosť. Zavedením GATT (General Agreement on Tariffs and Trade; Všeobecná dohoda o clách a obchode) v roku 1947 boli clá systémovo zrušené. To viedlo k obrovským výpadkom príjmov národov, ktoré preto u finančnej aristo- kracie čerpali peniaze. Zrušenie colných bariér viedlo zároveň k presunutiu pracovných miest do krajín s nízkymi mzdami. Začal sa hospodársky úpadok západných národných štátov a tým dramatické zvýšenie ich zadlţenia, zatiaľ čo krajiny s nízkymi cenami sa museli záro- veň vo zvýšenej miere zadlţiť, aby vytvorili nové pracovné miesta.

Zadlţeniu štátov nadmerne pomohla súčasná svetová finančná kríza. Zadlţením štátov vyvo- laný dopyt po peniazoch je finančnou aristokraciou usmerňovaný do bublín, ktoré tu a tam nechajú občas prasknúť, aby umoţnili vytvoriť nový dopyt resp. aby očistili finančný trh (po- zri časť Dlhový peňaţný systém). To značí, ţe náš štát aj iné štáty patria finančnej aristokracii a v zmysle toho je politika podriadená vôli finančnej aristokracie a s ňou zbrataného veľko- priemyslu. Sme zotročení, štáty sveta sa nachádzajú v zajatí.

Všetky medzinárodné organizácia, ktoré vyvíjajú svoju činnosť údajne v náš prospech, nikdy neboli demokraticky zvolené, ale boli vytvorené a sú vedené osobami v úzadí z finančnej aristokracie/veľkopriemyslu. Všetky ich snahy boli asú zamerané na privatizáciu a prenesenie moci na kapitál. Privatizácia, t. z. prevzatie národných štátov súkromnými oso- bami prostredníctvom finančnej aristokracie/veľkopriemyslu odvtedy napreduje bez akého- koľvek obmedzovania stále vyššou rýchlosťou. Krajiny, ktoré nespolupracujú, sú vylúčené zo svetového obchodu, znevaţované (kapitálom riadenými) médiami a priradené „osi zla“. Ul- timatívnym cieľom je kontrolovať všetok ţivot na tejto planéte. Pokým ľudstvo bude moţné viesť za nos a udrţiavať v slepej ekonomickej závislosti, zdanie demokracie a slobody ostane zachované. Ak by sa však značné časti obyvateľstva zobudili a začali klásť odpor, vyšla by najavo diktatúra vládnuca v úzadí, vrátane jej moci.10

Dlhový peňažný systém

Jadrom našej politickej a hospodárskej katastrofy je panovnícky nárok mafiánskej menšiny a jej dlhového peňaţného systému, ktorému sme viac či menej nič netušiac podriadení. Auto- rom charakterizujúceho citátu je americký veľkopriemyselník Henry Ford: „Vlastne je dobre, ţe ľudia nerozumejú nášmu bankovému a menovému systému. Ak by mu rozumeli, hneď zajtra ráno by sme tu mali revolúciu [146].“

Z tejto komplexnej témy v ďalšom texte rozoberám iba tie body, ktoré sú podstatné na po- chopenie politicko-hospodárskych pozadí nášho systému zdravotníctva.

Súčasný peňaţný systém, ktorý je na územiach monoteistického náboţenstva etablovaný uţ tisícročia, vytvorili templári.11 Je to úrokový peňaţný systém, ktorý predpokladá hmotné zadlţenie. Mocichtivá a ziskuchtivá skupina spravidla dostala od templárov kapitálový predda- vok, čím sa presadil monopolistický nárok územie. Po vojenskom dobytí krajiny si mocnári vyberali svoj kapitálový preddavok späť cez zdanenie obyvateľstva. Model čoskoro našiel nasledovníkov, ktorí takisto pokúsili obohatiť sa prostredníctvom daní.

Všetci mocní tohto sveta boli a sú dlţníkmi poţičiavateľov peňazí, ktorí financujú všetky štáty a predovšetkým aj ich vojny (mnoţenie peňazí: dobytím inej krajiny a jej zdrojov, ob- novenie zničenej oblasti a predovšetkým daňami). Za predchádzajúceho systému istenia zla- tom však nebolo moţné, nahospodáriť úroky poţadované za poţičaný kapitál, pretoţe toľko zlata jednoducho nebolo. Takto sa vytvoril smrtiaci kolobeh vojen a zotročenia, pretoţe kaţ- dý z mocných chcel svoje teritórium rozšíriť, aby sa dostal k ďalším daniam a zdrojom. (Dnes bojuje finančná aristokracia (profesionálna poţičovňa peňazí) samozrejme uţ iba proti štátom, ktoré si ešte nepodrobila; preto v našich šírkach, čo sa týka vojen, vládne viac menej pokoj.)

Vzhľadom na nedostatok zlata sa vymysleli papierové peniaze (pôvodne to boli dorastajúce listy morušovníka), ktoré boli obyvateľstvu pod hrozbou trestu vnútené ako zákonné platidlo. Papierové peniaze môţu byť natlačené v ľubovoľnom mnoţstve – finančnou aristokraciou, nie štátom. Existujú dve kategórie peňazí. Väčšina peňazí je virtuálna. Ich hodnota je zaloţe- ná na hmotných veciach (zdrojoch) a na ich mnoţení prostredníctvom úroku a úroku z úroku, ktoré nikdy neboli reálne podloţené vykonanou prácou. Tieto peniaze sú teda iba účtovným procesom, nikdy neboli reálne vytvorené. Národ, ktorý na rozdiel od finančnej aristokracie nevlastní zdroje a nemôţe (prinajmenšom nie v relevantnom rozsahu) vytvárať peniaze zadl- ţením iných(úroky), tvorí tzv. kúpyschopné peniaze ideálnou hodnotou vykonanej práce, ktorou sa reálne niečo vytvára (hrubý domáci produkt; HDP). V dôsledku toho proti neustá- lemu mnoţeniu virtuálnych peňazí vyberaním úroku a úroku z úroku stojí viac či menej ne- menné mnoţstvo reálnych hodnôt (HDP) [147]. Z toho vyplýva naša katastrofa. Pretoţe na odmenenie poţičiavateľov peňazí, ktorí nikdy nevykonali ţiadnu prácu, treba hodnotu ich odmeny zobrať tým, ktorí ju vytvárajú prácou. Tento úrokový systém, ktorý nie je zaloţený na ţiadnej reálnej práci, je vlastne krádeţou.

Pokým sú miery rastu hospodárstva vyššie ako úrokové sadzby, krádeţ si sotva kto všimne alebo sa javí byť znesiteľnou. V západnom povojnovom Nemecku boli 12-percentné miery rastu a úroková sadzba 5 percent, preto bolo moţné 7 percent rozdeliť tým, ktorí sa o tento rast zaslúţili prácou. Naproti tomu dnes je Nemecko zrelým národným hospodárstvom s nízkou resp. nulovou mierou rastu. Pri nanajvýš 2 percentách rastu a úrokovej sadzbe 5 percent a viac, treba chýbajúcu čiastku 3 percentá a viac niekomu zobrať. To ucíti široké obyvateľstvo: reálne platy klesajú, štátne výkony sú krátené, infraštruktúra pustne alebo sa dokonca ruší, verejný majetok sa privatizuje, t. z. zašantročí [146].

Aby mohol platiť dane a konzumovať, národ škrečkov musí stále usilovnejšie šliapať v koliesku, zatiaľ čo bohatá elita vo svojom kasíne, na burze, stále rýchlejšie mnoţí svoje peniaze. Vytváraním peňazí bez výkonu práce peniaze podliehajú inflácii, t. z. kúpna sila klesá, v čoho dôsledku masy chudobnejú. Veľkokapitalisti sa však svojimi peniazmi kupujú moc. Skupujú naše suroviny, naše elektrárne a vodárne, poštu a ţeleznicu, telefónnu sieť, rozhlas a televíziu, univerzity, lekárov a vedcov, ako aj našich členov vlády a parlamentu.

Takto je celý spoločenský systém pod kontrolou veľkokapitalistov, t. z. finančnej aristokracie vrátane podnikov ich kartelov, zvaných koncerny.

V oblasti zdravia to znamená toto: Vzdelávanie lekárov a iných liečiteľských povolaní obsa- hovo určuje finančná aristokracia/veľkopriemysel. To isté platí pre medicínsky výskum. Aj informovanie odborníkov a verejnosti i záleţitostiach týkajúcich sa zdravia sa uskutočňuje – formou odborných podujatí, úradov amédií – prostredníctvom finančnej aristokra- cia/veľkopriemyslu. Ich vplyv sa premieta rovnako aj na legislatívu a tým o. i. aj na poisťov- níctvo a justíciu (napr. či a koľko musia poisťovne platiť v prípade škody alebo čo je povaţo- vané za medicínsky štandard, čo je povaţované za medicínske pochybenie). T. z. odbornú kompetencia liečiteľov, definíciu chorôb a ich terapie ako aj súvisiace odborné a verejné spravodajstvo riadi veľkokapitál so svojimi prapôvodnými záujmami. Potláčanie informácií a dezinformovanie leţia na dlani. Kto môţe mať v takýchto podmienkach čo i len iskru dôve- ry v naše zdravotníctvo?

Inými slovami: Štát je odjakţiva útvarom mafiánskej elita a finančnej aristokracie, a nie je etablovaný napríklad národom. (Dnešnú finančnú aristokraciu/veľkopriemysel a mafiu moţ- no od seba odlíšiť iba ťaţko. Najväčšie a obratovo najsilnejšie európske koncerny sú akciové spoločnosti, v ktorých väčšinu vlastní mafia. Medzinárodné zločinecké organizácie majú v EÚ kľúčové pozície. Vplyvní politici štátov EÚ sú mafiáni, vrahovia a pedofili. Asi polovi- ca subvencií EÚ končí v rukách veľkopodvodníkov a mafie. Aj keď počet odhalených prípa- dov podvodov z roka na rok rastie, Komisia EÚ plánuje vraziť ďalšie miliardy ako veľký roh hojnosti do štátov ovládaných mafiou. Hlavnú ťarchu pritom znášajú nemeckí daňoví poplat- níci ako najväčší prispievatelia do EÚ [144]. To všetko ukazuje, ţe EÚ je útvarom trojzápra- hu finančnej aristokracie, veľkopriemyslu a mafie.)

Zaloţiť štát stojí oveľa viac peňazí ako zaloţiť podnik. Takéto papierové hodnoty môţe vy- tvárať iba finančná aristokracia. Odbúraním feudalizmu bola väčšina štátov pod pláštikom demokracie premenená na eseročky patriace finančnej aristokracii. Boli zaloţené iba na ad- ministráciu más a zavedenie a legalizáciu dlhového peňaţného systému. U politických volieb ide iba o nomináciu PR politikov, ktorí slúţia syndikátu a národ upokojujú klamstvami. Kto národ neklame presvedčivo, je vystriedaný. Politika je bábkové divadlo, nič iné.

Peniaze slúţia finančnej aristokracii v prvom rade na výkon moci a na jednej strane sa vybe- rajú cez konzum más a daňový systém zákonodarcu a na strane druhej sa mnoţia na burzách. Finančná aristokracia si vynucuje udrţanie svojej moci neustálym ďalším zadlţovaním štátov (v súčasnosti „krízou bánk“: Banky boli zachránené ďalším zadlţením štátov, čo štáty ruinuje ešte rýchlejšie). Štát sa zaviazal, ţe dlh vrátane úrokov vráti zo svojich daňových príjmov. Zodpovednosť za splatenie tak presúva na národ a núti ho, podriadiť sa moci peňazí. Úroky si vyţadujú stále ďalšie úvery, za ktoré musí národ škrečkov behať v koliesku stále viac. Týmto sa do systému vniesol nekonečný tlak na ďalší rast, ktorý slúţi finančnej aristokracii a spol., nie však širokej verejnosti. Pretoţe neustály rast hospodárstva zruinuje zdroje a zruinuje ţi- votné prostredie, zničí tak základ ţivota ľudstva.

Finančná aristokracia riadi svetové dianie cez dostupnosť peňazí. Aj súčasná „finančná kríza“ je súčasťou tohto manévru. Slúţi na zničenie obrovských mnoţstiev „virtuálnych hodnôt“ (bezprácny príjem), aby sa opäť vytvorilo isté bilančné vyrovnanie so „skutočnými hodnota- mi“ (výkony podieľajúce sa na HDP). Pretoţe súčasný problém finančnej aristokracie je, ne- chať natiecť do reálneho hospodárstva peniaze na umoţnenie nakupovania, aby ich politickí gašparkovia neboli priveľmi vystavení tlaku národa, poţadujúceho zachovanie (prázdnych) sľubov o „blahobyte pre všetkých“. Aj preto ohlásila nová vláda CDU/FDP daňové úľavy, čo je však iba utieranie si zaslzených očí. Škrečky sú uspokojované vţdy iba na tej úrovni, aby sa rebeli nedostali k činu. V konečnom dôsledku však s pokračujúcim neoliberalizmom bude rásť chudoba. Vládcom sveta pritom príde vhod, ţe zbedačení ľudia nie sú viac schopní po- vstať proti systému. To isté platí aj v prípade chorých a oslabených ľudí. Trojzáprah pracuje neustále aj na tomto vývoji. Zdravie národa je systematicky podkopávané, predovšetkým postupnými otravami (očkovania, amalgámové plomby, pesticídy, geneticky modifikovaná strava a iné priemyselné výrobky). To zasa opäť vlieva peniaze do pokladníc medicínskeho priemyslu, v dôsledku klesajúceho ţivotného očakávania odľahčuje dôchodkové poisťovne a zniţuje preľudnenie, kritizované vládcami sveta. Pretoţe škrečky pre nedostatok práce (koncerny zarábajú peniaze prevaţne na burze, nie výrobou tovaru) nemajú uţ ţiadne peniaze (aby platili dane a konzumovali), sú zbytoční, v dôsledku čoho sa ich finančná aristokracia chce zbaviť.

Záver: Náš peňaţný systém vznikol nie pre výmenný obchod, ale v prvom rade za účelom podriadenia sa a odvádzania odvodov finančnej aristokracii. Bol nám vnútený. Len preto, ţe bol potrebný na platenie daní, museli ho ľudia zamieňať za svoje výkony, v opačnom prípade porušili zákon mocných (bandy kriminálnikov) a boli potrestaní.

Štát je zaviazaný finančnej aristokracii, ktorá ho zaloţila, nie však národu. Občania sú v konečnom dôsledku otroci štátu a všetci tak pracujú pre mafiu [145].

Medicínsky kartel

Predchádzajúce kapitoly o politicko-hospodárskych pozadiach nášho sveta objasnili nasle- dovné:

  1. a)  Sektor medicíny je pre vládcov sveta strategicky nesmierne dôleţitý. Kto ovládne túto oblasť, má obyvateľstvo priamo pod kontrolou. Rozhoduje sa tu o utrpení a ţivote ľudí, čo znamená totálnu moc.
  2. b)  Myanašezdravieniesmechránenínašimiúradmi,ktorésúprisluhovačmifinančnejaris- tokracie/veľkopriemyslu, naopak sme vystavení ich záujmom.
  3. c) Na rozšírenie svojej moci potrebujú vládcovia sveta mnoho peňazí. Väčšina peňazí, ktorá je nám vytiahnutá z vrecka, neslúţi v prospech nášho zdravia, ale na rozšírenie moci veľ- kokapitalistov.

Nemecké zdravotníctvo patrí medzi najdrahšie na svete (tretia priečka po USA a Švajčiar- sku). Napriek tomu zdravie a ţivotné očakávanie Nemcov v medzinárodnom meradle nijako nevyčnieva, je niekde uprostred [88 (str. 68, 78), 61 (str. 164, 303)]. Medicína nám uskutoč- nenie svojich ctiţiadostivých vízií a sľubov o vyliečení ostala do značnej miery dlţná. Na- priek stále rastúcemu medicínskemu zaopatreniu sa v súčasnosti viac ako inokedy trpí a zomiera na ľudové choroby. Inteligentná a seriózna politika by teda mala hľadať iné rieše- nie. Tým by bolo: Zabránenie príčin chorôb, ktoré sú v hlavnej miere zapríčinené priemys- lom: Zaťaţenie škodlivinami a nedostatočná výţiva. Politika však nemôţe priemyslu zobrať uzdu z rúk, pretoţe je naopak pod jeho diktátom, ako je opísané vyššie. V dôsledku toho je skutočná medicínska starostlivosť – zabránenie príčin chorôb rozumnou hospodárskou a zdravotníckou politikou – vytláčaná z povedomia obyvateľstva. Poistencom sa podsúva, ţezdravie moţno získať iba u lekára, z hľadiska zdravotnej prevencie vraj nemusí robiť nič iné, iba sa zúčastňovať na medicínskych preventívnych prehliadkach. Zdravie však – toľko ofi- ciálne heslo – má jednoducho svoju cenu, preto má byť do systému pumpovaných stále viac peňazí.

Od roku 1950 sú v tejto veci výdavky na zdravotníctvo viac ako stonásobné. Farmapriemysel, lekárska loby, zdravotné poisťovne a politika v súčasnosti inkasujú na zdravotnú starostlivosť pre 82 miliónov občanov Nemecka asi 300 miliárd eur ročne [61 (str. 46), porovnaj 11 (text na záloţke)]. Moloch však chce stále viac a medicínska loby preto neustále lamentuje o „chronicky nedostatočnom financovaní“ zdravotníctva. Ţe sú tým sledované iné záujmy ako zdravotné záujmy poistencov bolo úplne nezaobalene vyslovené o. i. v publikačnom or- gáne Spolkovej lekárskej komory Deutsches Ärzteblatt12 (DÄ) – povinné čítanie pre kaţdého nemeckého lekára: „Súťaţ si vynucuje otvorenie nových trhov. Cieľom musí byť premena všetkých zdravých na chorých, teda na ľudí, ktorí sa podľa moţnosti celý ţivot chemicko- fyzikálne ako aj fyzicky nechajú expertmi manipulovať terapeuticky, rehabilitačne a preven- tívne, aby mohli zdravo ţiť‟. V oblasti telesných ochorení to uţ ide celkom slušne, v oblasti psychických porúch je to však podstatne lepšie… [51].“ Podobne v inom vydaní DÄ zaznelo: „našou úlohou je, zo všetkých zdravých spraviť chorých [citované podľa 61 (str. 298 a na- sl.)].“

Intenzívnou propagandou sa podarilo vsugerovať ľuďom myšlienku, ţe medicínska starostli- vosť je to isté čo zdravie. V skutočnosti však treba skonštatovať: „Etablovaná medicína sa rozvinula do váţneho ohrozenia zdravia“ (Ivan Illich, sociálny kritik) [citované podľa 61 (str. 35)]. Pod pláštikom vedeckosti a humanity sú v mnohých prípadoch vynucované obrovské sumy za zbytočné a – čo je horšie – škodlivé medicínske opatrenia. Tak napríklad asi polovi- ca všetkých operácií (4 z 8 miliónov ročne) má ekonomické a nie terapeutické dôvody a rovnako aţ 50 percent všetkých röntgenových vyšetrení je zbytočných [61 (text na záloţke, str. 384)]. Hraničné hodnoty pre napr. hustotu kostí, krvný tlak a cholesterol boli svojvoľne (bez vedeckého zdôvodnenia) sprísnené, takţe stále viac ľudí prestáva vyhovovať norme a sú povaţovaní za zrelých na terapiu [125]. O drahej, medicínsky zbytočnej resp. dokonca škodlivej nadmernej starostlivosti uvádzam ďalšie príklady s podrobnými údajmi.

————————-

10 Ústava EÚ (Lisabonská zmluva) počíta s tým, ţe zabitie s cieľom „zákonného“ potlačenia vzbury je dovolené. Akcie ako bol napríklad brutálny zásah čínskej vlády na Námestí nebeského pokoja a v Tibete tak budú moţné aj v Európe. Podľa zmluvy z Lisabonu by pokojné východonemecké demonštrácie v roku 1989 (ktoré viedli k pádu berlínskeho múru) skončili krvavým kúpeľom. Počas vojny alebo v prípade bezprostrednej hrozby vojny je trest smrti v EÚ principiálne opäť moţný; pričom vojnu bude moţné viesť aj na „zachovanie hodnôt únie a v sluţbách jej záujmov“, t. z. aj na zaistenie napr. zdrojov ropy alebo iných zdrojov [139]. Lisabonská zmluva nie je nič iné ako „zákon o zmocnení“, na ukotvenie diktátorských záujmov koncernov a ich politických bábok.

11 Peniaze majú svoj pôvod v chrámovej sluţbe a kultúre obety. Zvieracia obeta – problematická preprava a hygiena, predovšetkým počas sviatkov, počas ktorých boli zabité obrovské mnoţstvá zvierat – bola časom nahradená znakom obety: zlatom a striebrom. Chrámové inštitúcie/templári tak v záujme priebehu kultu obety ako aj svojej vlastnej obţivy (chrámová daň) ako prví zaviedli do obehu platobné pro- striedky. Templári sa pre svoje kšeftovanie netešili dobrej povesti. V biblii sú podľa Jeţiša označení ako vrahovia.

http://www.knihya.cz/24271/zkorumpovana-medicina-a-kolaborujici-urady-2-cast