ZKORUMPOVANÁ MEDICÍNA A KOLABORUJÍCÍ ÚŘADY 1. část

Za „veľmi perfídne“ označil nedávno Uwe Dolata, nemecký expert kriminálnej polície na korupciu, metódy farmapriemyslu. „Postupuje sieťou korupcie, ktorú rozhodil po celom Ne- mecku.“ Politika, administratívy, lekári a zdravotné poisťovne sú preniknuté vplyvom farma- loby. Ovplyvnené sú dokonca aj výskumné správy a univerzity [12].

To, ţe voblasti medicíny je mnoţstvo dezinformácií šírených lobistami, uvádza aj Zahnärztliche Mitteilungen. Výslovne je tam o. i. uvedené, textový príspevok odhaľuje dile- mu, „ţe v lekárskej oblasti je na dennom poriadku“ a dokumentuje, „v akej problematike dnes naša veda uviazla [160].“

Anemecký spolkový kriminálny úrad dokonca konštatoval: „Kriminálne štruktúry v zdravotníctve sú porovnateľné uţ iba s ‘organizovaným zločinom’ [55].“

Kolaborácia zdravotníckych úradov

Naše dozorné orgány – vrátane širokých kruhov politickej triedy – nepotláčajú tieto machiná- cie v tomto (ne)zdravotníctve, ale horlivo paktujú, národne a medzinárodne. Uvádzam nasle- dujúce príklady; špička ľadovca:

• V nemeckom Spolkovom ministerstve zdravia (BMG) platení zástupcovia hospodárstva (zdravotné poisťovne, zdruţenie lekární, Bertelsmannova nadácia) zastávajú vplyvné funkcie (aţ po vedúceho referátu a osobného poradcu spolkovej ministerky zdravia; u nového spolkového ministra to zrejme tieţ nebude inak). Lobisti dopredu naformulujú celé pasáţe zákonov [3 (str. 101-122)]. (Aj v iných spolkových ministerstvách sa zástup- covia priemyslu podieľajú na návrhoch zákonov.)
• Spolkové ministerstvo zdravia (BMG) dostáva sponzorské peniaze; v roku 2006 to bolo asi 50 000 eur [38]. Kto si zaplatí, spravidla aj mieša karty. V zmysle toho sa tieto spon- zorské peniaze nazývajú úplatok. BMG sa v uplácaní vyzná; i úplne aktívne. Táto štátna inštitúcia si u PR novinárov za peniaze daňových poplatníkov objednala rozhlasové prí- spevky, ktoré manipulovali verejnú mienku v súvislosti so (spornou) reformou zdravot- níctva 2007. Politická a skrytá reklama sú však podľa spolkového zákona o rozhlasovom vysielaní (Rundfunkstaatsvertrag) [39] zakázané. A v ústave je uvedené: „Sloboda tlače a sloboda spravodajstva rozhlasom a filmom sú zaručené.“ (Článok 5 (1), veta 2 nemec- kej ústavy).
• Štátne Výskumné centrum GSF pre životné prostredie a zdravie (predtým Spoločnosť pre skúmanie ţiarenia), o. i. príslušné pre posudzovanie škodlivín (upravuje, ktoré jedy a v akom mnoţstve má obyvateľstvo zniesť), je vo významnej miere financované vý- skumnými úlohami práve priemyslu produkujúceho škodliviny, teda chemicko- farmaceutického priemyslu [10]. Priamu podporu dostáva informačný orgán Biomonito- ring GSF zo Zdruţenia chemického priemyslu (VCI) [42]. Štátna inštitúcia je teda platená práve tým priemyslom, ktorý má regulovať.
  • Naopak firmy – ktoré vytvoria na trhu zdravotníctva miliardové zisky – dostanú formou štátnych výskumných úloh milióny peňazí daňových poplatníkov [11 (str. 207-257)]. Jed- na ruka tak myje druhú.
  • Členovia vedeckých komisií na politické poradenstvo spravidla nie sú nezávislí, ale ţijú buď zo zákaziek štátu alebo súkromného hospodárstva; sú teda predĺţenou rukou politiky resp. priemyslu. Odborník na štátne právo Prof. Hans Herbert von Arnim: „Aj doslova ‘dvorné komisie’ sú na dennom poriadku. Majú naoko politicky legitimovať politicky po- ţadované výsledky, ktoré sú prinajmenšom čo do smeru od samého začiatku stanovené, a členovia sú cielene dosadzovaní v záujme toho. (…) Ak sa podarí, do takýchto komisií dosadiť vhodných či dokonca stranícky poslušných ‘znalcov’ bez toho aby verejnosť pri- šla na falošnú hru, politická trieda môţe formálnu autoritu zariadenia vyuţívať na svoje účely [13].“ Ţe je táto konšpirácia medzi priemyslom, úradmi a znalcami na presadenie politických cieľov a hospodárskych záujmov beţná a rozšírená aj a predovšetkým v oblastiach súvi- siacich so zdravím, dokazujú príslušní vedci.1 Pod pláštikom „objektívnej vedeckosti“ experti v sluţbe štátu a priemyslu manipulujú a zavádzajú verejnosť. Takýmto spôsobom bývajú odvrátene politické a obchodné nevýhody ako aj náhrady škôd a trestnoprávne dô- sledky.
  • V nemeckom Ústave na registráciu liečiv vo vedeckej rade spolurozhodujú zástupcovia farmapriemyslu [6 (str. 150)]. Ţe to slúţi vedeckému hľadaniu pravdy a teda pacientovi, o tom moţno pochybovať. Farmainsider John Virapen (bývalý konateľ švédskeho farma- obra Lilly) o praktikách farmapriemyslu: „Predávajú vám nebezpečné lieky, aby na tom zarobili. (…) Ak si myslíte, ţe farmapriemysel uvádza lieky na trh preto, aby vám pomo- hol, zabudnite na to [12].“
  • Stála očkovacia komisia (STIKO) štátneho Inštitútu Roberta Kocha (RKI) (ktoré vydáva vakcinačné odporúčania pre obyvateľstvo) pestuje taktieţ úzke kontakty k farmabranţi [7 (str. 2 a nasl.), 33]. 12 zo 17 členov komisie je činných pre výrobcov vakcín. Doterajší predseda STIKO, Prof. Schmitt, dostal finančné príspevky hneď od deviatich výrobcov vakcín. Dostal aj cenu 10 000 eur sa svoje zásluhy, zvýšiť vakcinačnú pripravenosť oby- 1 Fyziológ a znalec byrokracie na ministerstvách Prof. Helmuth Müller-Mohnssen (kedysi štátne Výskumné centrum GSF pre ţivotné prostredie a zdravie) objasňuje: „Občana však treba oklamať o zdravotnom riziku a strate hodnoty ţivota [škodlivými priemyselnými pro- duktmi, R.N.]. S týmto cieľom pouţívajú, podobne ako v reklame na tovar, sluţby a politické koncepcie, `kúpených` expertov, ktorí poskyt- nú argumenty vo frazeológii vedy. (…) Takto zakúpení experti sú s obľubou vysokoškolskí profesori alebo iní členovia vedeckej komunity, ktorí majú prístup do komunikačného systému vedeckých spoločností (vydavatelia odborných časopisov, usporiadateľov a organizátorov kongresov). Často bývajú do týchto pozícií dosadzovaní aţ pomocou svojich partnerov z priemyslu a štátu [14].“ Ako často a úspešne skorumpovaní znalci zneuţívajú svoje remeslo vyplýva z listu (1990) toxikológa Prof. Otmara Wassermanna (kedysi Univerzita Kiel) svojmu vtedajšiemu predsedovi Nemeckej spoločnosti pre farmakológiu a toxikológiu Boltovi. V súvislosti s kúpenými znalcami Wassermann o. i. uvádza: „Mnou pouţívaný výraz `kolegovia` by ste nemali obmedzovať na toxikológov, ale podľa moţnosti chápať širšie, aby ste poctili napríklad aj niektorých farmakológov, či dokonca aj niektorých hygienikov, ale aj lekárov pracujúcich na klinikách. Nemalo by sa zabudnúť ani na profesorov vo funkciách, dokonca v spolkových funkciách. To isté platí nielen pre medicínu, ale pre všetky oblasti. / Pýtate sa ma, `ktorí odborní kolegovia kedy predloţili na mieru ušité posudky`. / Zrejme neočakávate, ţe vám vzhľadom na hore rozšírený `okruh kolegov` predloţím kompletný katalóg. Taký katalóg by bol výsledkom mnohoročných, rozsiahlych – a naliehavo odporúčaných – rešerší, ktoré by mali zamestnať početné prokuratúry a investigatívnych novinárov uţ len v okruhu pôsobnosti chemického priemyslu. Pretoţe na túto veľkú objasňovaciu akciu by bolo potrebné preskúmať objektívnosť niekoľko tisíc posudkov a u niekoľko sto `profesorov` by bolo potrebné preskúmať ich ochotu prijímať `milodary`, tieţ na zistenie toho, či náhodou titul `profesor` neodvádzajú omylom od slova `profit`. (…) / Odhalil by sa nejeden skrášľujúci posudok o pochybných liečivách, nejedno chybné posúdenie toxicity impregnačných prípravkov na ochranu dreva – moţno aj od vás a iných toxikológov? – a iných chemikálií a mnohé mizerné ́klinické štú- die ́, všetky vysoko dotované. / Preskúmali by sa všetky hygienické posudky a verejnosť by videla ešte názornejšie, ako je uţ dnes v početných individuálnych prípadoch, aký nerozlučný vzťah je medzi autormi `dobrozdania` a ich objednávateľmi [15 (str. 255 a nasl.)].“ vateľstva. Cenu poskytol výrobca vakcíny proti rakovine krčka maternice [34, 35]. Inšti- tút Roberta Kocha zároveň na svojej internetovej stránke oznamuje, v STIKO pracujú „nezávislí vedci“ [36]. Investigatívnymi novinármi vyslovená ţiadosť, aby RKI zverejnil všetky finančné príjmy svojich vedcov (peniaze za prednášky, honoráre za poradenstvo, peniaze na výskum atď.), však ostala bez odpovede [91 (str. 268)]. Prof. Schmitt sa ne- dávno svojich štátnych funkcií vzdal a prešiel naplno k výrobcovi vakcín Novartis [34].

    Notabene: Očkovaním nevzniká ţiaden úţitok, ale výlučne zdravotné riziko. Očkovanie je obrovský podvod a jedna veľká lúpeţná výprava farmapriemyslu v spolupráci s úradmi. Podrobný opis týchto machinácií na najrozličnejších úrovniach (o. i. aţ do ko- misie rozhodujúcej o udelení Nobelovej ceny!) v exkurze „Hypotéza o nákaze a podvod s liekmi“, str. 32-58.

    • V Inštitúte Roberta Kocha (RKI) sídlia o. i. aj Pracovná skupina pre osýpky a ovčie kiahne ako aj – farmaceutickým priemyslom zaloţená [91 (str. 267)] – Pracovná skupina pre influenzu (AGI), ktorú sú v rozhodujúcej miere financované výrobcami vakcín [7 (str. 20)]. Vedecké rady týchto pracovných skupín sú aţ do polovice obsadené zástupcami farmapriemyslu [9]. Pracovníci AGI sú integrovaní do hierarchie RKI, ako aj do oddele- nia epidemiológie. Tam prikrášľujú štatistiku o miere ochorenia na chrípku – resp. toho, čo sa ako chrípka deklaruje, ktorá ani zďaleka nie je tak vysoká, ako sa oficiálne uvádza. Hororovými číslami sa vytvára strach obyvateľstva a zvyšuje sa tak ich ochota nechať sa vakcinovať, čo do pokladní farmapriemyslu prinesie slušné peniaze [4 (str. 67)]. Tá istá AGI momentálne realizuje pandemické plány vo veci „Prasacia chrípka“. (pozri dole ex- kurz „Hypotéza o nákaze a podvod s liekmi“, časť „Prasacia chrípka“, str. 43-45.) Ţe v Inštitúte Roberta Kocha zjavne existujú pozoruhodné „spojenia“ s priemyslom, kon- štatovala aj sudkyňa, ktorá jedného vedúceho pracovníka RKI v „nie málo závaţnom prí- pade“ korupcie odsúdila na podmienečný trest odňatia slobody a peňaţný trest. Sudkyňa berlínskeho obvodného súdu Tiergarten bola „presvedčená“, ţe v samotnom úrade je toho známeho viac, „ako vysvitlo v procese [citované podľa 91 (str. 269 a nasl.)].“ Notabene: RKI bol významnou mierou zapletený do národnosocialistickej politiky násilia. Inštitút bol skoro úplne preniknutý ideológiou NS. Protesty proti hrôzostrašným činom nacistov neboli ţiadne. Naopak: Vedci RKI sa podieľali na neetických pokusoch na ľuďoch v koncentračných táboroch a psychiatrických zariadeniach [37]. – Či vtedy alebo dnes: RKI pracuje bez škrupulí v prospech drţiteľov moci a ich nekalých záujmov.
    • Experti v Spolkovom úrade pre ochranu spotrebiteľov a bezpečnosť potravín (BVL), ktorí majú na starosti posudzovanie rizika geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a povolenie ich rozšírenia, patria na druhej strane aj do lobistických organizácií priemyslu pre agrárne genetické inţinierstvo, sú teda sluhami dvoch pánov. Títo zamestnanci zastu- pujú oficiálne pozíciu priemyslu, ktorá GMO – napriek protichodným vedeckým poznat- kom – deklaruje ako „bezpečné“ a bojuje za ich uvoľnenie na trh. Trójske kone z BVL vyčíňajú aj v zodpovedajúcom európskej inštitúcii, Európskom úrade pre bezpečnosť potravín (EFSA) [26 (str. 41, 43, 48]. Asi 80 percent európskeho obyvateľstva geneticky modifikované potraviny odmietajú. Ich stále vyšší dovoz teda nemá nič spoločné s demokratickými pomermi, ale s diktátom priemyslu baţiaceho po ziskoch a moci. V súčasnosti je uţ 80 percent trhu pre agrárnu techniku v rukách firmy Monsanto [108], podniku chemicko-farmaceutického priemyslu. Cieľom je kontrola výţivy – a tým aj zdravia – celého ľudstva a stať sa tak vládcom sveta. Tomuto podniku veľkopriemyslu poklonkujú skorumpovaní vedci a úrady.
      • V uţ skôr menovanom Európskom úrade pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, EFSA), pracujú inštitúcie, ktoré sú činné aj pre priemysel sladidiel. Sla- didlá sú podľa vedeckých poznatkov karcinogénne. EFSA deklaruje ako zdravotne ne- škodné aj sladidlá [3 (str. 187)].
      • V komisii EÚ (vláda EÚ, exekutíva) zástupcovia priemyslu ako „dočasní zamestnanci“ resp. „delegovaní národní znalci“ spolupracujú na vypracovaní návrhov zákonov. T. z. priemysel si sám píše zákony; „nemecký nápad“ podľa komisára EÚ Siima Kallasa [3 (str. 197)]). Prezident komisie EÚ sa vyjadril, „Konferencia európskych priemyselníkov“ (ERT; 45 kapitáni priemyslu najväčších viacnárodných koncernov s najväčším obratom) je rozhodujúcou časťou aparátu EÚ [136 (str. 38)]. Sic! Takto spolurozhoduje napr. vo vláde EÚ člen dozornej rady druhého najväčšieho farma- koncernu na svete, Merck, Sharp & Dohme, v otázkach zákazu vitálnych látok [124]. A mnohoročný manaţér svetovo najväčšieho nemeckého chemického koncernu BASF sa podieľal na nariadení o chemikáliách REACH (registrácia, hodnotenie a povoľovanie chemikálií). Táto vysokopostavená „ponorka“ vrátane zástupu ďalších lobistov a v neposlednom rade nemecká vláda (Schröder, Clement) boli úspešní: nariadenie RE- ACH z r. 2007 dopadlo pre priemysel podstatne miernejšie, ako bolo pôvodne plánované – veľmi v zdravotný a finančný neprospech obyvateľstva [3 (str. 17, 163-173), 29]. Iba v nemeckom zdravotníctve by bolo moţné usporiť ročne desiatky miliárd, ak by sa zaťa- ţenie jedovatými chemikáliami zníţilo, odhadujú experti [28]. Naopak, povinnosti vyplý- vajúce z REACH, tak ako boli pôvodne naplánované, by celý európsky chemický priemy- sel stáli asi 250 miliónov eur ročne. Náklady pre nemecký koncern BASF s obratom 52 miliárd v roku 2006 by pritom nezodpovedali ani len pol percentu (!) jeho ročného obratu [3 (str. 171)]. Notabene: Horeuvedená „ponorka“ BASF sa po svojom skoro trojročnom pobyte v Komisii EÚ presťahovala do kancelárie v nemeckom spolkovom ministerstve hospo- dárstva a je platená zo strany BASF. Ďalší pracovníci BASF sedeli v posledných štyroch rokoch v spolkovom tlačovom úrade, v ministerstvách financií, hospodárstva a ţivotného prostredia. BASF pestuje ešte viac kontaktov do politickej triedy. V roku 2005 mal kon- cern zmluvne podchytených 235 politikov na spolkovej, krajinskej a komunálnej úrovni; napr. poslancov, ktorí sa v domácom parlamente značne zasadzovali za potreby chemic- kého a farmaceutického priemyslu [3 (str. 181 a nasl., 167)].
      • Európsky úrad na registráciu liečiv (EMEA) je z viac ako dvoch tretín financovaný far- mapriemyslom [5 (str. 159)]. Vo vedeckej rade tohto úradu sedia zástupcovia farmaprie- myslu [6].
      • Americký ekvivalent, Food and Drug Administration (FDA) (Úrad pre potraviny a lie- ky), je z polovice financovaný farmabranţou [5 (str. 159)]. A to práve tými firmami, kto- rých lieky posudzuje. FDA je teda tieţ platený tým priemyslom, ktorý má regulovať [31]. Vo svojej priateľskosti voči priemyslu FDA toleruje aj úmrtia pacientov zavinené farma- ceutickými produktmi; nesťahuje tieto preparáty ihneď z trhu [54]. V prípade lieku Vioxx experti odhadujú, ţe v dôsledku neskorého stiahnutia z trhu v USA zomrelo najmenej 27 000 pacientov [5 (str. 19)]. Renomovaný vedecký časopis The Lancet otvorene označil FDA za „prisluhovača priemyslu“ [52].

        Journal of the American Medical Association oznámil, ţe „konflikt záujmov je vo FDA veľmi široký.“ FDA napríklad dostáva od farmapriemyslu „odmeny za uţívanie“ vo výš- ke miliárd dolárov za rýchlu registráciu liekov [citované podľa 91 (str. 15 a nasl.)].

        V prípade zdravie poškodzujúceho tiomerzalu [ortuť, ktorá sa pridáva do vakcín ako kon- zervačná látka; R.N.] FDA paktuje s farmapriemyslom spoločne s americkým Centrom na kontrolu chorôb CDC aso Svetovou zdravotníckou organizáciou (SZO): Údaje o škodlivosti tiomerzalu boli potlačené, boli naverbovaní „znalci“, ktorí údaje učesali. Z peňazí daňových poplatníkov vybudovaná štátna databáza bola prenesená na súkromnú firmu a vedcom do nej zakázali prístup. Ďalšie štúdie k príčinnej súvislosti tiomerzalu a neurologických škôd (predovšetkým autizmus) boli zabránené. Corpus delicti, vakcína obsahujúca tiomerzal, bola v USA skúpená a za smiešne peniaze predaná do rozvojových krajín. Tam teraz exploduje miera autizmu; choroba, ktorá bola predtým v rozvojových krajinách skoro neznáma [91 (str. 254 a nasl., 258, 261, 264), v tomto zmysle aj 7 (str. 12 a nasl.)].

        • Aj renomovaná Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) je s 500 miliónmi amerických dolárov ročne financovaná prevaţne medzinárodnými koncernami [5 (str. 101)] a nie je preto nezávislá.

        Naviac, experti SZO sú čiastočne činní aj pre farmapriemysel, slúţia preto dvom pánom. Počas jednej konferencie SZO o problémoch sledovania medikamentóznych rizík vystu- poval napríklad ten istý Prof. Wilholm ako šéf švédskeho štátneho dozorného úradu a tieţ ako „Senior Director“ firmy Marion Roussel koncernu Hoechst [130]; klasický konflikt záujmov.

        Aj v súvislosti s aktuálnym očkovaním proti prasacej chrípke existuje tesné prepojenie medzi SZO a farmapriemyslom (pozri podrobne dole v exkurze „Hypotéza o nákaze a podvod s liekmi“, časť „Prasacia chrípka“, str. 43-45).

        Nikoho teda neudiví, ţe rozhodnutia týchto úradov sú zväčša priateľské voči priemyslu a nedopadnú v prospech pacientov a spotrebiteľov. Štát, spriahnutý a kúpený veľkopriemys- lom, sa zasadzuje za jeho čiastkové záujmy smerujúce k dosiahnutiu zisku a moci, nie za všeobecné blaho.