image40Tvrdenie, že očkovanie má chrániť pred chorobami, spochybňovali lekári od samého  začiatku. Najmä ľudia, poškodení v dôsledku očkovania, a ich príbuzní, ale aj lekári s mnohými skúsenosťami, sa viac zamýšľajú nad jeho hodnotou. V posledných rokoch pribúdajú k doterajším neustále nové očkovania. Postupne sa vynárajú pochybnosti a čoraz viac ľudí začína premýšľať nad tým, či nám očkovanie vôbec prospieva.

Prvé pochybnosti

Som všeobecným lekárom už 40 rokov. V prvých rokoch mojej činnosti som vykonával očkovania ako každý iný kolega. Tu sa zrazu zo dňa na deň objavilo nové očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Túto chorobu, veľmi zriedkavý jav, som poznal zo štúdií a z čias môjho pôsobenia na Univerzitnej neurologickej klinike v Grazi. V porovnaní s mnohými inými ťažkými ochoreniami mozgu a mozgových blán nehrá žiadnu veľkú úlohu. Začala sa obrovská reklamná kampaň. Pravidelne pred začiatkom jari vídame už desiatky rokov na reklamných plochách odporné kliešte, číhajúce v kroví na mierumilovne sa hrajúce deti. Reklamné ťaženie zaznamenalo neočakávaný, gigantický úspech. Viac ako 90 percent vystrašených občanov stálo v radoch v nemocniciach a ordináciách, aby sa dali ochrániť pred chorobou, ktorú dovtedy sotva niekto poznal.

Krátko po zavedení očkovania som spozoroval škody na zdraví, ktoré sa po ňom vyskytli. Čudoval som sa aj nad enormnými výdavkami na reklamu na očkovanie proti chorobe, ktorá sa nevyskytuje príliš často a takmer vždy sa úplne vylieči. V nasledujúcich rokoch som zaregistroval nielen ďalšie poškodenia, ako napríklad roztrúsenú sklerózu, cukrovku, artritídu a iné, ale aj neúspechy tohto očkovania, teda že ľudia, zaočkovaní proti kliešťovej encefalitíde, na ňu aj ochoreli. To bolo pre mňa dôvodom, aby som si nanovo naštudoval tému očkovania. Po mnohých rokoch výdatného štúdia a skúseností z praxe som medzičasom prišiel k presvedčeniu, že očkovanie nikdy nechránilo pred chorobami.

Encefalitída po očkovaní

Skupina mladých športovcov, orientačných bežcov, ma v lete 1980 požiadala o nové očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Keďže pri tomto športe sa veľmi veľa zdržiavali v lese, nechceli podstúpiť žiadne riziko. Vtedy, počas prvých rokov, bolo podľa propagandy možné stretnúť kliešte prevažne v lese. Niekoľko hodín po tom, ako som podal očkovaciu látku, mi zavolala manželka jedného zo športovcov, že jej muž dostal náhle vysokú horúčku, silné bolesti hlavy a nemohol pohnúť hlavou. Návšteva lekára bola nevyhnutná. Keď som nazrel do svojej tašky, či mám lieky pre prípadný zápal mozgových blán, ozvalo sa vo mne zlé svedomie. Bolo možné, že mladý zdravý muž ochorel v dôsledku môjho lekárskeho zásahu na veľmi nebezpečnú chorobu? Na ceste k pacientovi som sa upokojil myšlienkou, že očkovacia látka bola istotne testovaná ministerstvom zdravotníctva a mohol som sa na to spoľahnúť. Diagnostikoval som akútny zápal mozgových blán v počiatočnom štádiu. Našťastie som bol už tak dobre oboznámený s liečením pomocou homeopatie, že som sa rozhodol pre domáce ošetrenie, keďže pacient býval v mojej blízkosti. V priebehu niekoľkých dní bol vyliečený a mohol ísť znova do práce. Vtedy som po prvý raz v mojom živote lekára dostal rešpekt pred očkovaním.

Ťažká cukrovka

O niekoľko rokov neskôr ma vyhľadala matka dvanásťročného dievčaťa. V škole sa očkovalo proti kliešťovej encefalitíde. Keďže matka nemala z toho dobrý pocit, najprv odmietla dať zaočkovať svoje dieťa. O týždeň prišla dcéra domov s červeným letákom, na ktorom bol vyobrazený veľký kliešť. Matka predsa len dostala strach a podpísala súhlas s očkovaním. Dievča prišlo domov zo školy s hroznými bolesťami hlavy a dostalo veľmi vysokú horúčku. Privolaný lekár ho musel poslať do nemocnice, kde sa dostalo na jednotku intenzívnej starostlivosti. Ochorelo na ťažký zápal mozgu a mozgových blán. Po šiestich týždňoch si matka mohla prísť po dievča. Predtým bola jej dcéra veselá a štíhla, no teraz bola tučná a unavená. V dôsledku očkovania dostala ťažkú cukrovku a podľa posledných informácií je už, žiaľ, aj slepá.

Keď matka povedala jednému z lekárov, že túto ťažkú chorobu spôsobilo jej dcére očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, odpovedal jej, že to nemá s tým nič spoločné, že ide len o náhodu a vedecky by sa nedalo nič dokázať. Chladné správanie detských lekárov v tejto nemocnici bolo pre mňa podnetom k štúdiu histórie očkovania a čoskoro som začal viesť prednášky, zamerané proti očkovaniu. Neustále sa ma verní pacienti pokúšali od toho odradiť, aby som neohrozoval svoju prax. V dôsledku tohto prípadu som sa však stal presvedčeným odporcom očkovania.

Otázky namiesto slepej viery

Čo všetko chráni pred kliešťovou encefalitídou? V reklame sa hovorí, že len očkovanie. Prečo sa teda každému pacientovi so zápalom mozgových blán prísne prikazuje, aby sa vyhýbal slnku, keď jedinou príčinou týchto ťažkostí má byť len vírus? Na to, aby človek ochorel na kliešťovú encefalitídu, je potrebných viac faktorov: osobnú náchylnosť, prílišnú telesnú námahu, pobyt na slnku a iné. O týchto veciach sa v reklame nič nehovorí a ako príčina sa uvádza len kliešť. Prečo sa nehovorí o tom, že predovšetkým oslabení starší ľudia alebo ľudia, ktorí ťažko pracujú v poľnohospodárstve alebo lesníctve a sú obzvlášť vystavení slnku, ochorejú na encefalitídu častejšie a ťažšie?

Od roku 1950 sa tvrdilo, že kliešte prenášajú vírus, čo však mohla byť iba domnienka, lebo až v roku 1970 izoloval istý viedenský virológ vírus kliešťovej encefalitídy. Aj tento objav je však potrebné posudzovať opatrne, keďže spolupracovníci toho istého virologického inštitútu vyvinuli neskôr očkovaciu látku a súvisiace virologické testy.

Kto stanovuje diagnózu?

Diagnóza kliešťová encefalitída znamená, že ide o zápal mozgových blán a mozgu, vyskytujúci sa na jar a v lete. Len podľa príznakov ako sú bolesti hlavy, stuhnutie šije a horúčka a na základe vyšetrenia mozgomiešneho moku ju nedokáže žiaden lekár rozlíšiť od iných foriem zápalu mozgových blán. Môže určiť len diagnózu meningitída (zápal mozgových blán) alebo meningo-encefalitída (zápal mozgu a mozgových blán). Výsledok virologických testov nehovorí nič o závažnosti alebo prognóze ochorenia. Zisťujú sa nimi prípady kliešťovej encefalitídy aj vtedy, keď sú pacienti presvedčení, že nikdy žiadne uštipnutie kliešťom nepozorovali. Naopak, sú ľudia, ktorých pravidelne napadnú kliešte a napriek tomu nikdy nedostanú ani najmenší náznak kliešťovej encefalitídy.

Tvrdenie, že zápal mozgových blán je spôsobený uštipnutím kliešťom, je len hypotézou.

Každopádne sa propagande podarilo vzbudiť v mnohých ľuďoch pocity strachu z kliešťa. Nespochybňujem fakt, že bodnutie hmyzom môže spôsobiť narušenie zdravia, no kladiem si otázku, či tí, ktorí vylepujú plagáty s kliešťami v nadživotnej veľkosti, tušia, akú zbytočnú neistotu a paniku tým vyvolávajú.

Od začiatku vykonávania očkovania sa tvrdí, že vraj vďaka nemu choroby ustúpili. Vedecký dôkaz pre tento názor však dodnes ešte nemáme. Z doterajších štatistík nie je možné vyvodiť žiaden vplyv očkovania na počet prípadov kliešťovej encefalitídy.

Čo robiť pri uštipnutí kliešťom?

Pravdou je, že v lete sa vyskytuje viac prípadov zápalu mozgových blán. Citlivým pacientom radím nevystavovať sa slnku a pri narušenom zdravotnom stave vyhýbať sa zvýšenej telesnej námahe. Som presvedčený, že tzv. kliešťová encefalitída vzniká následkom pôsobenia slnečného žiarenia u citlivých a oslabených osôb. Je to teda to, čo medicína vždy označovala ako slnečný úpal, len vakcinačný priemysel vynašiel pre túto chorobu nové meno.

Ak sa kliešť prisal, je potrebné ho odstrániť. Ak sa to podarí len čiastočne, treba použiť na miesto uhryznutia masť na hnisavé rany a niekoľko dní byť trpezlivý a šetriť sa pred telesnou námahou.

Bolesti hlavy v lete majú oveľa častejšie iné príčiny: príliš dlhý pobyt na slnku, premoknutie, prievan, klimatizácia, pokazený žalúdok atď. Iba ťažké formy slnečného úpalu vedú k rozoznateľnému zápalu mozgových blán a mozgu.

V posledných rokoch som pozoroval, že pacienti hospitalizovaní s encefalitídou predtým niekoľko dní užívali tabletky proti bolesti. Je známe, že pri horúčke môžu prostriedky proti bolesti oslabiť imunitný systém a potlačením akútnych príznakov choroby môže dôjsť k ochoreniu mozgu. Preto ľahkovážne nasadenie liekov proti bolesti hlavy a horúčke v letných mesiacoch zvyšuje riziko ochorenia na zápal mozgových blán. Najúčinnejšou prevenciou je nevystavovať sa neprimerane dlho slnku.

Z knihy Impfen – Das Geschäft mit der Unwissenheit, Dr. med. Johann Loibner, 2011, s povolením autora spracovala Zuzana Kolečániová

rodinka.sk