Po přečtení tohoto delšího článku, by mělo být jasné, jak se manipuluje se vším, jak dokázali překroutit a zničit znalosti před 200 lety, dát si na všechno cizí vlastní patent a záměrně zavést lidstvo do doby dnešní – doby primitivismu – doby biorobotů a zombíků.

Jak už jsem psal, Tesla je jen skládačka tohoto všeho, udělali z něj poloboha, jehož smrtí zanikla spousta znalostí. Pokud si pod Teslem představíme ne jednu osobu, ale celou skupinu až kulturu, teprve potom to začne dávat smysl. Vnímáte model, jehož vzorec nacházíme ve všem, od vědy, přes náboženství, politiku, tradice, historii, …

Éter není jen „hypotetické vše pronikající médium, jehož translační poruchy, které se šíří rychlostí světla, se projevují jako teplo, světlo nebo rádiové vlny a jejichž vířivé pohyby se projevují jako magnetické pole. Nejedná se jen o „nejjemnější pátý prvek starověké a středověké přírodní filozofie, fyziky a alchymie“. Nejde jen o „hypotetickou hmotu, která vyplňuje světový prostor a díky svým nejjemnějším vlastnostem proniká do všech těl“, jak se dočtete v různých encyklopedických příručkách …

Proto je kolem Éteru tolik vzrušení! A proto představitelé „vyvoleného lidu“ udělali vše pro to, aby z Chrámu vědy vyhodili o něm jakoukoli představu!

Právě z tohoto všudypřítomného „Království nebeského“, které se nachází v samotných hloubkách mikrokosmu a je základem celého nekonečného vesmíru, ovlivňuje Ducha, který je Bohem, lidi na jejich genetickou strukturu a dává nám různé dary a talenty…

Teória éteru

Pred niekoľkými rokmi mi padla do očí zaujímavá kniha mne dovtedy neznámeho amerického bádateľa. Ten tvrdí, že vo veku 13 rokov bol s rodinou na návšteve u priateľov a ich suseda astrofyzika. Tento profesor pracoval pre americkú vládu a zaoberal sa skúmaním technológie nacistického lietajúceho taniera, ktorý bol dodaný do Nového Mexika po roku 1945.
„Vzhľadom k tomu, že skutočná teória elektriny je založená na koncepcii éteru, je tento odbor fyziky utajovaný, vraj „v záujme národnej bezpečnosti“ a zámerne skreslený lživou propagandou… „ píše ďalej autor vyššie uvedenej knihy – William Lyne.
Takže poďme si povedať, čo je éter. V staroveku filozofi predpokladali, že všade existuje akási „voda“, z ktorej všetko pozostáva, v ktorej žijeme, ale nemôžeme ju cítiť.

René Descartes (1596 – 1650) bol prvý, kto hovoril o éteri, ako o vedeckom fenoméne. Neskôr vedci, ktorí študovali svetlo, došli k záveru, že ide o akúsi vlnu. Ale vlna sa predsa musí šíriť v niečom, potrebuje nejaké prostredie, v ktorom môžu „plávať“ mikročastice svetla – fotóny. V XIX. storočí sa vedecký svet s každou novou skúsenosťou, v ktorej sa prejavuje toto neznáme, nás
obklopujúce prostredie, stále viac utvrdzoval v názore, že ono neviditeľné, nehmotné, nepredstaviteľné čosi, ktoré je všadeprítomnou, superjemnou matériou, skutočne existuje. Prečo sa však mocní tohto sveta za každú cenu
snažia, aby tento fenomén pred ľudstvom utajili? Ak chcete odpoveď na túto otázku, je potrebné pochopiť, čo éter je a čo poznanie o ňom môže dať svetu.

Mendelejevová teória éteru

Dmitrij Ivanovič Mendelejev sa dostal k téme éteru z pozície chémie. Vo svojej práci „Pokus o chemickom povedomí sveta éteru „opisuje tento veľký ruský chemik chod svojich myšlienok o vytvorení chemických prvkov
častíc éteru.
Mendelejev vo svojej práci píše, že „éter je najľahší – v tomto ohľade je hraničný – plyn, ktorý má vysoký stupeň priepustnosti „,“ jeho častice majú pomerne malú hmotnosť a majú vyššiu rýchlosť translačného pohybu než
iné plyny „. Preto vedec oddelil éter do samostatnej – nulovej kolónky vo svojej slávnej tabuľke chemických prvkov, (Neskôr po smrti Dmitrija Ivanoviča bola tabuľka na tomto mieste odrezaná).

Takže Dmitrij Ivanovič navrhol v rámci svojej hypotézy dva chemické prvky, ktorými označil jav, akým je éterická látka. Prvým variantom bolo „coronium“ (alebo „Y“) – to umiestnil do prvého riadku nulovej skupiny. Druhú variantu – „newtonium“ (alebo „X“) – chemik uviedol úplne samostatne a vložil do nulového radu a nulovej skupiny.
„Problém gravitácie a problémy akejkoľvek energetiky si nemožno predstaviť reálne riešiteľné bez reálneho chápania éteru ako prostredia, ktoré prenáša energiu na diaľku, „uzatvára veľký ruský vedec. A v tomto okamihu sa obrátime k ďalšiemu veľkému vedcovi slovanského pôvodu, ktorý strávil mnoho rokov svojho života práve experimentami s éterom.

Teória éteru u Nikolu Teslu

Téma éteru zaujala tohto srbského vedca už v mladosti. Vedený snom zabezpečiť ľudstvo voľnou a nekonečnou energiou, zastaviť svetové aj lokálne vojny o zdroje, dať ľuďom do rúk kľúče od pozemského raja, pracoval Tesla na technológii bezdrôtového vedenia na dlhé vzdialenosti. A to okrem obrovského množstva ďalších výskumov v iných oblastiach. Keď začnete študovať rozsah jeho práce, jednoducho nemôžete uveriť, že všetky tieto objavy boli podniknuté jednou osobou, a to už na prelome XIX. a XX. storočia. Vynálezy proste vytekali plynulým prúdom z jeho tajomného vedomia (a podvedomia). Ako mu tieto objavy prichádzali do hlavy, to je však už iný príbeh.
Vráťme sa k éteru. Mark Twain nazval Nikolu Teslu „Pánom bleskov“, a najmä tým, kto skrotil elektrickú energiu a prevádzal s týmto živlom kúzla nepredstaviteľné aj pre našich súčasníkov. Tieto úžasné javy boli možné
len vďaka znalosti teórie éteru. Bol to éter, ktorý sa stal znamením, pod ktorým sa veľký vedec dostal do konzoly programu „svetová elektrina“ a naučil sa získavať energiu zo vzduchu. Jeho kolegovia nedokázali nielen vtedy, ale ani teraz mnohé z jeho experimentov opakovať. A to len preto, že nepoužívali a nepoužívajú špeciálny pojem – éter.
Boj proti tomuto prístupovému kódu začal začiatkom 20. storočia a prebiehal na rôznych úrovniach. Tesla sa stal jedným z prvých vedcov, ktorí na svojej koži zažili tieto mohutné vedecké, finančné a informačné protiopatrenia.
Vymenujme si aspoň niekoľko smerov vynálezov najväčšieho „elektrikára“ všetkých čias a národov. Myšlienky, ktoré by mohli a mali na nepoznanie zmeniť obraz života ľudstva:
• bezdrôtový prenos veľkého množstva energie na veľké vzdialenosti;
• seizmické zbrane, ktoré znemožnia vojnu;
• liečenie elektrinou;
• lietajúce super rýchlostné stroje;
• lietadlá s vertikálnym štartom a pristátím;
• ovládanie bleskov;
• elektrické automobily;
• elektromotorový systém (turbína) s technológiou „neviditeľného lana“;
• elektrický oscilátor s kapacitou 10 miliónov konských síl;
• trénovanie zvierat elektrinou, …
To je len malá časť. Ďalšie podrobnosti o osobnosti, živote a vynálezoch Nikolu Teslu nájdete v článku „Nerozlúštené tajomstvo Nikolu Teslu“.
Tesla predpokladal, že éter je superľahký plyn, ktorý sa skladá z veľmi malých častíc, ktoré sa pohybujú obrovskou rýchlosťou vo všadeprítomnom korpuskulárnom (časticovom) žiarení – „základných slnečných lúčoch“. Tieto lúče prenikajú do častíc éteru a interagujú s elektrónovými silami a hmotou. Tesla robil výskum vplyvov na éter, keď experimentoval s elektromagnetickým poľom a elektrinou.
V roku 1901 začali Teslu financovať bankári James S. Warden a John Pierpont Morgan (z klanu Morganovci, ktorí spolu s ďalšími americkými rodinami sú súčasťou svetovej vlády alebo „Výboru 300“ – viac o tom si môžete prečítať v knihe „Výbor 300“ Johna Colemana). Projekt bol nazvaný „Wardencliffe“.

Za peniaze poskytnuté od týchto magnátov mal „Pán bleskov“ vyvinúť technológiu bezdrôtového prenosu telegrafných správ cez Atlantický oceán. To malo dať Morganovcom výhodu ďaleko rýchlejšieho získavania finančných informácií zo Starého sveta. Tesla vyprojektoval vysokú konštrukciu, ktorá mala fungovať ako bezdrôtová telekomunikačná veža. Magnáti mali svoju predstavu o tom, čím sa bude Tesla za ich peniaze zaoberať. Ale vedec sa nezastavil na projekte, ktorý bol výhodný len pre banky, a využil všetky dostupné financie, aby mohol na dlhé vzdialenosti bezdrôtovo prenášať aj elektrickú energiu; jeho cieľom bolo poskytnúť elektrinu všetkým obyvateľom Zeme. S pomocou svojej zázračnej veže tak mohol elektrifikovať územia v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov okolo, takže nočná obloha v niekoľkých amerických mestách sa rozsvietila a ľudia z mesta mohli dokonca čítať noviny na ulici. Svedkovia tiež hovorili, že všetko okolo, vrátane ľudí, bolo pokryté svetelnou aureolou. Keď Morgan od Nikolu Teslu požadoval výsledky práce a zistil, že jeho peniaze išli niekam úplne inam, než zadal, financovanie všetkých štúdií srbského vedca okamžite zastavil. A i ostatní jeho kolegovia odmietli s TESLOM na
akýchkoľvek ďalších projektoch spolupracovať. Svetová vláda tak zmarila plány „nadšeného proroka elektriny“ (podľa slov Rutherford) a urobila všetko preto, aby Nikola Tesla už nikdy nemohol pokračovať v testovaní v oblasti technológií éteru.
A tak ani v roku 1914 vedec nedokázal zaujať americkú vládu s ponorkami a elektrickými technológiami. V nepublikovanom vedeckom článku vtedy napísal:
„Musíme okamžite podporovať vývoj lietajúceho stroja A BEZDRÔTOVÉHO RÝCHLEHO PRENOSU ENERGIE, a to so všetkou silou a všetkými zdrojmi národa. „
Tu je zrejmé technické spojenie medzi týmito dvoma vynálezmi – lietajúcimi strojmi (nejedná sa o lietadlá!) A bezdrôtovým prenosom energie.
Morgan a Rockefellerovci zverejnili hromady jeho patentov mimo rámca kreditovania, ale veľký vedec za svoje unikátne vynálezy nedostal nič. Je potrebné si uvedomiť, že vtedy nebolo možné si vziať od banky pôžičku, ako je tomu dnes, a tak bolo pre Teslu nesmierne zložité získať na realizáciu svojich projektov peniaze. Investorov nedokázal zainteresovať ani svojimi technológiami pre bezdrôtový prenos energie.

Lietajúce stroje

Tesla v priebehu niekoľkých rokov pracoval na ešte jednom vynáleze vychádzajúcom z éteru, o ktorom sa toľko nevie – na lietajúcom stroji, ktorý by mohol byť uvedený do pohybu pôsobením okolitého éterového prostredia elektrických nábojov nachádzajúcich sa pod vysokým napätím. Stroj by bol schopný dosiahnuť rýchlosť až 36 000 míľ za hodinu !! Tesla dokonca uvažoval o medziplanetárnych letoch za pomoci tohto „lietajúceho stroja“, považoval ho za najvhodnejšie a najrentabilnejšie vďaka dlhému „elektrickému lanu“, tiahnucemu sa zo Zeme; to znamená, že táto technológia nepočítala so žiadnym druhom paliva.
Americkí investori však napriek veľkej perspektívnosti takýchto projektov na to odmietli vydeliť trebárs len jediný cent. Zato v nacistickom Nemecku záujem mali. Najmä Wernher von Braun, známy, najprv nemecký a
potom (od roku 1955) americký konštruktér rakiet-kozmickej techniky (a potom – „zakladateľ“ vesmírneho programu USA) získal a začal rozvíjať v projekte „P2“ v Los Alamos (štát New Mexico) elektrické objavy Tesly o tom, že „všetky telesá sú naplnené“ elektrickým obsahom „a rezonujú, ak sú vystavené elektromagnetickému pôsobeniu s rýchlo sa meniacimi elektrostatickými silami a éterom, aby stanovili svoje gravitačné interakcie a pohyb v priestore (William Lyne „Prísne tajné archívy Teslu“, nakladateľstvo Eksmo, 2009). V roku 1937 preniesol von Braun projekt do Tretej Ríše a vývoj v tejto oblasti pokračoval v Pitsunde, v Pobaltí a v podzemných závodoch v Nemecku. Kto počul alebo čítal o lietajúcich tanieroch nacistov, už iste uhádol, že tieto inovácie sú založené na „éterových“ technológiách Nikolu Teslu. Vyššie spomínaný americký bádateľ William Lyne vo svojich knihách, ako je napríklad „kozmickí mimozemšťania z Pentagonu „, popisuje tieto technológie podrobne. Je presvedčený, že UFO je dielom amerických tajných služieb alebo podľa teórie konšpirátorov – svetovej vlády. Najmä vedomosti, ako pôsobiť určitým spôsobom na éter, môžu byť do pohybu uvedené lietajúce stroje, na ktorých začal pracovať Nikola Tesla. Práve vďaka týmto znalostiam a pochopenie prírodných javov, ako je éter a základné kozmické žiarenie, môžu tieto úžasné stroje vzlietnuť a pristáť zvisle, bleskovo a dramaticky meniť rýchlosť a vznášať sa vo vzduchu. Pritom organizmus pilota nepociťuje
záťaž, ktorú poznáme z transportných strojov iných typov. A práve o týchto unikátnych vlastnostiach písal Tesla už dávno predtým. Podrobnosti o vynáleze lietajúcich strojov Teslu možno nájsť v článku „Lietajúce taniere Nikolu Teslu a teórie éteru „.
Pokiaľ ide o ďalší osud lietajúcich tanierov nacistov, tak počas vojny a po nej Američania zabezpečili svoj obranný priemysel a neskôr aj vesmírny program vysoko kvalifikovanými kádrami z Tretej Ríše (operácia Paperclip).

Nie je preto divu, že v USA boli časté prípady, keď ľudia videli tieto lietajúce stroje, a bola to práve americká spoločnosť, kde došlo k tak výraznému rozkvetu ufologických bájok.
William Lyne v jednej zo svojich kníh píše, že lietajúci tanier na oblohe videl v roku 1953 celkom zblízka na vlastné oči. Skutočnosť, že spodná časť tohto super-vysokorýchlostného stroja bola obklopená množstvom elektrických výbojov (ktoré nazval „Teslove výboje“), svedčila o použití éterickej technológie. Lyne je tiež presvedčený, že stroj bol opatrený gyro stabilizátormi, o ktorých už predtým srbský génius písal. Po smrti Teslu však všetky jeho papiere, kresby s vynálezmi a vývojom zmizli z hotelovej miestnosti, kde vedec žil bez zanechania stopy. Myslím, že je jasné, kto ich „konfiškoval“.

Na stráži nového feudálneho poriadku

Keď zhrniem celý príbeh s použitím éteru Nikolu Teslu a ďalšími zainteresovanými osobami, je potrebné poznamenať nasledujúce. Keď veľký srbský génius vytváral a predával patenty na využitie energie toho
konkrétneho prostredia, ťažko si mohol uvedomiť, že svojimi pokusmi o spoluprácu s Morganovcami a ďalšími západnými bankármi automaticky nad svojimi vynálezmi robí kríž. Veď Tesla bol vždy v priamom kontakte s tými, ktorí sa vždy a všade snažili bojovať práve proti týmto technológiám, ktoré by zlepšili život obyčajných ľudí, zastavili vojny a katastrofy.
Vynálezy Teslu sú schopné zmeniť človeka na všemocného boha, ktorý si môže podmaniť akýkoľvek prvok.
Predstavte si budúcnosť, v ktorej nie je hlad, bieda, ekonomické problémy, krízy, vojny, konflikty… To by bola úplne odlišná spoločnosť, úplne odlišná civilizácia! Súčasne je to však hrozný sen pre svetovú elitu, a tá je
preto pripravená použiť všetky prostriedky, aby sa nikdy nestal skutočnosťou.
Svetová vláda alebo onen konglomerát, ktorý je tak obvykle nazývaný, skrýval a skrýva pred ľudstvom mnoho rôznych vynálezov. Nepohodlnému vedcovi sú zvyčajne všade hádzané polená pod nohy, a ak sa neupokojí, je
odstránený – dostane rakovinu, zastaví sa mu srdce a tak podobne… Ale s TESLOM svetová elita tak neurobila, aspoň nie okamžite. Čakala veľmi dlho a nedotkla sa ho. To svedčí o tom, že svetový establishment mu nebránil realizovať nové myšlienky úmyselne – mohli predsa byť užitočné pre „Výbor 300“.Ale zároveň vládcovia sveta Teslovi nedovolili, aby svoje vynálezy realizoval správnym smerom.
Pokiaľ ide o teóriu éteru, tieňová vláda začala skutočne zvláštnu operáciu, aby zachránila svoj feudálny svetový poriadok. A táto špeciálna operácia dostala názov „teória relativity“. Medzi Židmi bol vybraný jeden viac-menej príťažlivý vedec. Aj ženu mal – ženského génia fyziky…
O tom, ako zabiť dve muchy jednou ranou, sa dozvieme z histórie propagandy tejto nejednoznačnej teórie. autor: A. Kostaš

Ako presadzovali lži Einsteina

V prvej časti sme sa zaoberali témou éteru v štúdiách Nikolu Teslu. Teraz sa zameriame na to, pre koho bolo výhodné podporovať vedome lživé myšlienky Alberta Einsteina a jeho Teóriu relativity.
Je potrebné poznamenať, že v poslednej dobe naberajú kritické postoje k Einsteinovej Teórii relativity na sile.

Pokiaľ svetoví žandári zmeškajú chvíľu a nepodniknú žiadne kroky na to, aby to zastavili, potom budú musieť buď prísť s novými, adekvátnymi a našej informačnej ére zodpovedajúcimi spôsobmi „zatĺkania“, alebo budú musieť prísť s novou fyzikálnou teóriou, ktorá by opäť existenciu éteru skrývala, ale zároveň bola lepšie prepracovaná a zbavená starých chýb.

Ale aj v oných dávnych dňoch, kedy sa teória „Veľkého E“ ešte len prebíjala medzi fyzikmi, už mnohí hovorili o tom, že obsahuje teoretický výskum ďalších vedcov, na ktoré však Einstein vo svojej práci neodkazuje, a tým si
prakticky pripisuje jej autorstvo. Navyše jeho teória odporuje Maxwellovej elektrodynamike, experimentom Faradaya a Ampéra, rovnako ako záverom Heavisida, ktorý zverejnil svoje formuly (neskôr boli nazvané relativistickými, teda súvisiacimi s Teóriou relativity) už v závere XIX. storočia.
Heaviside významne predbehol Lorentza aj Poincarého; pritom jeho práca sa podľa mnohých súčasných vedcov ukázala byť dokonalejšia a presnejšia v tejto oblasti fyziky a zároveň odporovala hlavným bodom Einsteinovej
Teórie relativity.
V priebehu času vďaka výsledkom nových experimentov a výpočtov stále viac a viac fyzikov začínalo vnímať nezrovnalosti v postulátoch Einsteinovej teórie, ale kedykoľvek vystúpili so svojimi odhaleniami, stali sa cieľom
nečakanej štvanice v tlači i vo vedeckom prostredí, či dokonca obeťou podozrivých predčasných úmrtí.
Históriou propagandy teórie E = mc2 sa dlho zaoberal doktor fyzikálnych a matematických vied, Sergej Saal:

Prakticky všetky informácie o skutočných Maxwellových rovniciach a teória éteru boli odstránené z učebníc fyziky už v 20. – 30. rokoch XX. storočia a všetky nové pokusy, ktoré boli v rozpore s Teóriou relativity, tam jednoducho byť nesmeli, „- hovorí Saal. „V tých rokoch sa tvorila celkom nová fyzikálna elita mladých, ambicióznych ľudí. Spočiatku len okolo Einsteina, neskôr začali vznikať celé školy nepripúšťajúce akýkoľvek nesúhlas. Ich hlavným mottom bolo „Kto nie je s nami, je proti nám“. Stačí pripomenúť Einsteinovú výzvu k zjednoteniu všetkých svojich priaznivcov, jeho odmietnutie brať do úvahy iné teórie, ktoré nespĺňajú (jeho) postuláty.
Sergej Saal si je istý, že to, čo sa dialo na Olympe fyzikálnej vedy, bolo v tom čase silne ovplyvnené princípmi politickej účelnosti. Keď bola vytváraná sláva Einsteina a jeho kontroverzné teórie, hlavným medzinárodným
jazykom vedy bola nemčina. Z tohto dôvodu „základné diela Maxwella, Heavisida, Josepha Thompsona a ďalších klasikov britskej školy bola novej generácii klasikov neznáma.

Teória relativity prijala za jazyk elektrodynamiky rovnice Hertza, „hovorí Sergej Saal a ihneď upozorňuje na skutočnosť, že Hertz sám neskôr na
konci života ovplyvnený prácami Heavisida sa týchto rovníc zriekol a snažil sa zdokonaliť svoju teóriu elektrodynamiky.
Revolúcia fyziky prebehla v predvečer a počas prvej svetovej vojny, kedy boli v nemecky hovoriacom prostredí veľmi silné protibritské nálady.
Pôvodne Einstein žil vo Švajčiarsku, kde bola v roku 1898 založená Svetová sionistická organizácia; časom sa pre mladého židovského vedca stala akýmsi odrazovým mostíkom v jeho vedeckej kariére. Pritom je potrebné
upozorniť, že za svoje „objavy“ v skutočnosti vďačil svojej prvej manželke, srbskej matematičke a fyzičke Mileve Marič.

O tom, ako a od koho si Einstein „požičal“ vedecké myšlienky, si môžete prečítať v článku „Einstein bol Plagiátor? Je to rovnaká židovská hviezda ako Kazimír Malevič, autor obrazu „Čierny štvorec“!
Už vo svojich študentských rokoch sa Albert dostal pod vedenie aktivistov radikálnej židovskej organizácie. Čoskoro po príchode do Prahy sa Einstein stretol s hlavnými vodcami sionizmu. Bolo rozhodnuté uviesť ho na miesto národného vodcu všetkých Židov a Einstein sa tejto úlohy ujal ako nikto druhý. Bol mladý, a preto mal všetky možnosti dožiť sa založenia židovského štátu, čo bolo stanovené v prácach zakladateľa sionistického hnutia Theodora Herzla na rok 1947 alebo 48. Einstein sa nepripojil k žiadnemu krídlu sionistického hnutia, medzi ktorými vznikli vážne nezhody. Tak sa mohol stať zjednocujúcou silou. Ešte bolo treba zariadiť jediné: bolo nutné, aby sa stal svetovo známym.

A tak bola v tlači zahájená bezprecedentná propaganda osobnosti i teórie tohto židovského učenca, čo nebolo zložité, pretože pozície jeho krajanov boli v publikačnom a žurnalistickom prostredí pomerne silné. Už v skorých dvadsiatych rokoch minulého storočia k mladému Einsteinovi, ktorý pritom nezaujímal žiadne oficiálne postavenie,
prichádzali vodcovia najväčších štátov sveta a ako je ľahké uhádnuť – nehovorili spolu o fyzike. Nediskutovalo sa totiž nič menšieho, než otázka premiestnenia Židov do zasľúbenej zeme, do Palestíny. Avšak ani po niekoľkých rokoch sa od tohto „vodcu sionizmu“ nedočkali žiaducej politickej činnosti a z nej vyplývajúcich požadovaných výsledkov,
preto bol na začiatku tridsiatych rokov z pozície národného vodcu odstránený.
A teraz malá poznámka o tom, prečo osobnosť a diela Einsteina aktívne propagovalo aj sovietske vedenie. Faktom je, že pred revolúciou v roku 1917 bola Palestína, kam sa Židia chystali presťahovať, pod tureckou vládou a rokovania s vládnucou elitou Turkov sa nestretla s pochopením. Sionisti teda naplánovali vojenskú expedíciu do Palestíny, pre ktorú bolo treba v rozbúrenom Rusku vytvoriť prosionistickú vládu a s jej pomocou
židovskú dobrovoľnícku armádu. Sionisti preto začali poskytovať všetku pomoc vo Švajčiarsku usadeným ruským revolucionárom v šírení myšlienok komunizmu. Táto zvláštna operácia potom vyvrcholila vjazdom
vodcov budúcej revolúcie na ruské územie – s hromadou peňazí v obrnených vagónoch.
Avšak v roku 1917 v dôsledku porážky Turecka v prvej svetovej vojne Palestína prešla k Veľkej Británii a sionisti presťahovali svoj hlavný stan do Londýna. Hlas propagandy Einsteinovej teórie sa začal ozývať dokonca
aj z tribúny anglického parlamentu, v ktorom sa už vtedy vytvorila vplyvná sionistická loby.
„Bolo to práve v Londýne v roku 1919, kedy sa uskutočnil úplne bezprecedentný akt kanonizácie Einsteinovej teórie, ktorý bol široko komentovaný svetovou tlačou, „dodáva Sergej Saal.
Pro-sionistické kruhy pomohli Einsteinovi nielen s propagandou, ale podporovali ho tiež všetkými možnými spôsobmi vo vedeckej činnosti. Pri tvorbe Všeobecnej teórie relativity na neho pracoval celý tým nemeckých
matematikov, vrátane Kleina a Noethera. „Sionisti financovali kľúčové experimenty s cieľom potvrdiť Teóriu relativity, vrátane veľmi nákladnej expedície Eddington… Následne sionisti usporiadali neuveriteľný tlak na Nobelov výbor kvôli udeleniu ceny Einsteinovi.
Tlak bol vyvíjaný tiež na významných fyzikov. Tak napríklad Hendrik Anton Lorentz (holandský teoretický fyzik) verejne odmietol byť za tejto situácie finančne závislý na sionistoch. Za peniaze sionistického hnutia však bol založený Inštitút pokročilých štúdií v Princetone, a to špeciálne pre Einsteina, „vysvetľuje ruský bádateľ podrobnosti zázračného kariérneho rastu „Veľkého E“.
Vo svetle vyššie uvedeného je jasné, prečo je téma spojenia Einsteina a sionistov v sovietskom Rusku tabu, ako aj téma vzťahov židovských radikálov s veliteľmi ruskej červenej revolúcie. Tak napríklad aj významný ruský fyzik, profesor Ťapkin, ktorý sa len letmo dotkol tejto okolnosti, bol okamžite obvinený z antisemitizmu. Tu je dôležité si uvedomiť, že v komunistickom Rusku, najmä v prvých desaťročiach jeho existencie, sa do tohto zoznamu dostalo mnoho zástupcov ruskej inteligencie. Nie nadarmo Lenin v prvých rokoch svojej vlády podpísal zákon o zákaze antisemitizmu, ktorý sa neskôr stal nástrojom proti tým, ktorí propagovali názory na politiku, ekonomiku, vedu a umenie užitočné pre gojimov.
O tom, ako po dlhé roky zámerne viedli vedu do slepej uličky, sa píše v článku Sprisahanie vo vede.
Niektorí vedci, ktorí odmietli mlčať alebo vo svojich štúdiách boli v rozpore so zásadami Teórie relativity, boli fyzicky odstránení. „Za čistenie“ boli aj tí, ktorých zistenia Einsteina vyvracali na stránkach vedeckých prác.
Jedná sa o úmrtie švajčiarskeho teoretického fyzika Walthera Ritza (1878 – 1909), matematika Hermanna Minkowského (1864 – 1909), francúzskeho matematika, fyzika, astronóma a filozofa Henriho Poincaré (1854 – 1912), poľského fyzika Mariana Smoluchowského (1872 – 1917), Abraháma (1872 – 1922), fínskeho teoretického fyzika Gunnara Nordströma (1881 – 1923), ruského matematika, geofyzika a meteorológa Alexandra Fridmana (1888 – 1923) a rad ďalších vedcov, ktorí opustili svet príliš predčasne, stále veľmi mladí pre svoju oblasť činnosti.

„Týmto zďaleka nie starým ľuďom lekári navrhli pobyt v nemocnici kvôli vyšetreniu alebo liečbe. Z nemocnice sa však už nevrátili. A pritom to boli kľúčové postavy, ktoré stáli v ceste Einsteinovi. Keby Ritz nezomrel, na
známosť by sa dostal jeho dôkladný výskum matematických základov elektrodynamiky. Ritz nielen poukázal na rozpor elektrodynamiky. Lorentz, ale tiež vyjadril údiv nad tým, ako fyzici a matematici mohli uveriť tomu, že
iba premena Lorentza spĺňa Einsteinové postuláty. V skutočnosti Ritz robil nad logikou konštrukcie Teórie relativity kríž, „hovorí Saal. To isté platí pre nemeckého matematika Hermanna Minkowskieho, ktorý rozpracoval geometrickú teóriu čísel a geometrický štvorrozmerný model teórie relativity. Práve tento vedec by sa stal vedúcou osobnosťou v rozpracovaní Einsteinovej teórie, keď energicky propagoval svoj formalizmus v Nemecku. Minkowski bol vtedy v Nemecku oveľa slávnejší než Einstein. Keby Poincaré v predvečer schôdze Nobelovej komisie v roku 1912 náhle nezomrel, tento matematik, mechanik, fyzik, astronóm a filozof mal veľmi veľké šance získať cenu za rozvoj elektrodynamiky a nové mechaniky, teda
v skutočnosti teórii relativity. Potom by sa on, a nie Einstein, stal „otcom“ tejto teórie. Okrem toho Poincaré aktívne kritizoval jeho einsteinovsku verziu vo vedeckých kruhoch, čo značne ohrozilo povesť židovského
učenca. Aj Abrahám vystúpil s vražednou kritikou Einsteinovej teórie. Fridman zase sionistického fyzika predbehol v riešení otázok kozmológie. Aký bol vzťah sovietskeho vedenia, ktoré malo sionistické korene, k relativistickej koncepcii? Aby sme to pochopili, musíme vedieť, že za účelom získania podpory sovietskych vedcov, Albert Einstein v roku 1919 vstúpil
do Komunistickej strany Nemecka, ale potom, o šesť mesiacov neskôr, organizáciu opustil (komunistická strana v Nemecku totiž nedosiahla potrebných politických výsledkov). Aktívna reklama Teórie relativity v komunistickom Rusku začala v dvadsiatom roku. V roku 1922 sa Einstein stal členom-korešpondentom Ruskej akadémie vied, v roku 1926 čestným zahraničným členom Akadémie vied ZSSR. A potom sa udalosti v sovietskej vede začali rozvíjať podľa scenára napísaného sionistickým vedením. V skutočnosti nie je pre židovské a slobodomurárske lobby nič
nemožné.

Je na mieste doslov

Vtedy, ale aj v našej dobe, sa vedú tvrdé spory medzi priaznivcami a oponentmi Einsteinovej Teórie relativity. Objavili sa totiž vedci, ktorí, využívajúc rozličné postuláty Einsteina, sa dostali až do kvantovej mechaniky, objavili udivujúce, nereálne zvláštnosti bytia a tým na seba privolali hnev samotného „zakladateľa“ relativistickej koncepcie. Títo vedci napríklad objavili „kvantové previazanie“, dvojitú povahu vesmíru (v prípade, že častice sa súčasne chovajú aj ako matérie aj ako vlna), objavili aj ďalšie pre konvenčné fyziky nemysliteľné správanie častíc.
Niektorí výskumníci v kvantovej fyzike vyhlásili, že ľudské vedomie môže podľa akéhosi nepochopiteľného zákona ovplyvniť realitu. Uznali za možné, že sústredenie človeka mení hypotetickú udalostnú variantu v
realitu premenou energie bytia v merateľnú hmotu. To všetko sa akosi stáva „nebezpečným“ trendom v modernej vede, rovnako ako teória éteru. A tak bolo treba, aby tu svoje dizertačné práce obhájili za podobných podmienok ako Einstein aj iní prosionistickí vedci – za príklad môže slúžiť Freud, ktorý vo svojich spisoch zmenil človeka v slabošské, hlúpe zviera, „dvojnohý dobytok“ riadený takmer výhradne inštinktami. Závery kvantovej fyziky a teória éteru totiž vedú ľudí k opačnej myšlienke, že človek je boh zahnaný do stáročného väzenia nevedomosti. A to je veľmi nebezpečná situácia…
Čím viac vedci experimentujú, tým viac sa blížia k pravde. A kto vie, koľko fyzikov, matematikov a ďalších predstaviteľov vedeckej inteligencia bude ešte prehlušených útlakom propagandistov „Výboru 300“, koľko vedcov
bude zbavených príležitosti normálne pracovať, koľko z nich bude zosmiešnených alebo fyzicky a informačne zničených. Je to večný neviditeľný boj za našu lepšiu budúcnosť.

Čudesná lož náuky – Einstein podvodník aj šarlatán

2018-09-25 VIDEO: TU

Toto naivné vysvetlenie má aspoň nejaký zmysel, na rozdiel od vedeckých vysvetlení Einsteinovej teórie. Základ špeciálnej a Všeobecnej teórie relativity pozostáva iba z dvoch postulátov. „Vesmír je homogénny“ a
„Rýchlosť svetla je konštantná“. Ale predtým, ako prejdeme k postulátom, prejdime k histórii.

Einsteinovo plagiátorstvo

Celý svet vie, že Albert Einstein je laureátom Nobelovej ceny a málokto pochybuje, že získal túto cenu za Vytvorenie špeciálnej a Všeobecnej teórie relativity.

Francúzsky matematici a fyzik Jules-Henri Poincaré a holandský fyzik Hendrik Anton Lorenz niekoľko rokov spolupracovali na vytvorení Všeobecnej teórie relativity, Poincaré predložil postulát o homogenite vesmíru a postulát o rýchlosti svetla. Ale Lorenz dal slávny vzorec.
Nemecký fyzik židovského pôvodu, pracujúci v patentovom úrade, mal prístup k vedeckým dielam a rozhodol sa znova menovať NOVÚ teóriu. Dokonca sa v teóriách teórie relativity zachovalo meno Lorenza –
základné matematické vzorce v jeho teórii sa nazývajú Lorentzová transformácia. Einstein však nešpecifikuje, aký vzťah má k týmto vzorcom sám. A meno Poincaré, ktorý predložil postuláty, vôbec nepoužíva.

Plagiátorstvo, alebo inými slovami, Einsteinova krádež a škandál okolo tejto teórie bránili Nobelovmu výboru, aby mu dal cenu.

Riešenie bolo zistené veľmi jednoduché. Einstein získal Nobelovu cenu za objavenie druhého zákona o fotoelektrickom efekte. Napriek tomu, že fotoelektrický efekt objavil ruský fyzik Alexander G. Stoletov.
Vytvoril tak obraz génia všetkých čias a národov. A Takmer každý si je istý, že Nobelovu cenu Albert Einstein prijal za svoju Mimoriadne špeciálnu a všeobecnú teóriou relativity.
No, teraz je čas Prejsť k samotným postulátom. Čo je zlé na týchto skvelých pokročilých nápadoch, ktoré s pomocou značky Einstein odhaľujte tajomstvá vesmíru pre celé ľudstva?

Postulát rýchlosti svetla.

Rýchlosť svetla, čo je maximálna rýchlosť pohybu hmoty vo vesmíre, je konštantná a rovná sa 100.000 kilometrov za sekundu.
Bez tejto podmienky sa Lorentzová transformácia zmení na nezmysel, pretože pri rýchlostiach viac Ako 300.000 km / s, podľa tejto rovnice, dokonca aj hmotnosť fotónu sa stáva nekonečným.

Mimochodom, počas života Einsteina oznámil, že rýchlosť svetla nie je konštantná. Experimentálne zaznamenávajúci takzvaný éterický vietor svetelných vĺn americký fyzik Dayton Miller v 30. ROKOCH preukázal
zlyhanie experimentov Michelson-Morleya, ktoré údajne potvrdili stálosť rýchlosti svetla.
Miller písal listy Einsteinovi. V jednom z jeho listov informoval o výsledkoch svojej 24 ročnej práce potvrdzujúcej prítomnosť éterického vetra. Tieto INFORMÁCIE boli však jednoducho ignorované. A po Millerovej smrti, najväčšom fyzikovi tej doby, jeho práca nikdy nebola nikde inde publikovaná.

V roku 2000 uskutočnil Dr. Lujin Wang z výskumného ústavu v Princetone Nasledujúci experiment. Svetelné impulzy prešli cez kontajner špeciálne upraveného cerovým plynom. Rýchlosť svetelných impulzov bola 300 krát vyššia ako povolená rýchlosť Lorentzových transformácií, to znamená, že dosiahla 90.000.000 km / s. V tom istom roku v Taliansku dostala ďalšia skupina fyzikov v experimentoch s mikrovlnami rýchlosť ich šírenia o 25% viac. Takmer 400.000 km / s, ako je povolená rýchlosť Alberta Einsteina.

Z Lorentzových transformácií vyplýva, že ak rýchlosť svetla alebo iný materiálový objekt, aspoň jeden milimeter za sekundu, prevyšuje rýchlosť 300.000 km/s, hmotnosť sa stane nekonečnou. Inými slovami, vo vyššie uvedených experimentoch by mala byť hmotnosť fotónov a mikrovĺn väčšia ako hmotnosť akejkoľvek čiernej diery. A napriek tomu, po celom svete pokračujú v štúdiu v školách a inštitúciách s univerzitami teórie Alberta Einsteina, ako odraz objektívnej reality.

No, teraz zvážte druhý postulát, Heterogenitu vesmíru. Astronómovia a astrofyzikanti si uvedomujú skutočnosť, že počas úplného slnečného zatmenia je možné pozorovať objekty, ktoré naše Slnko pokrýva. Na základe pozícií homogénneho priestoru je to jednoducho nemožné. Pretože elektromagnetické vlny v homogénnom priestore by mali prebiehať v priamke. Vysvetlenie tohto javu bolo uvedené nasledovne: masívny vesmírny objekt, ktorý je slnkom, ovplyvňuje priamočiare rozširovanie svetelných vĺn, ohýbanie ich dráhy, v dôsledku čoho sme schopní pozorovať to, čo je za ním.

• 

• 

• 

• 

Kto stál za úspechom Einsteina (Jediný kameň)

2019-12-31 VIDEO: TU

E = mc2 – Tento vzorec obrátil svet hore nohami!

Ak to hovoríte deťom v škole, potom nadaní študenti, samozrejme, budú veriť v dobrého neuveriteľného génia. Zhruba to isté, ako verili v Santa Clausa predtým.

Ale tu je to, ako skutočne vyzerá postava strýka Einsteina.
V roku 1908 bol Einstein prvýkrát nominovaný na slávnu Nobelovu cenu, ktorú mohol získať až v roku 1922.
Všetky tieto roky boli potrebné na prelomenie odporu vedcov a stále museli ísť na trik – Nobelova cena bola udelená nie za teóriu relativity, ktorú nemohli „strčiť“ – príliš veľa vedcov stále vedelo tento škandálny príbeh z prvej ruky, ale pre objav fotoelektrického efektu. „Dobrý“ Stoletov, ktorý opísal tri zákony fotoelektrického efektu, už vtedy zomrel.
Einsteinova kariéra, zatiaľ čo čakala na Nobelovu cenu, tiež nestála a rástla veľmi sebavedome: v roku 1908 už bol asistentom profesora na univerzite v Berlíne, v roku 1909 získal pozíciu „svadobného“ profesora (bez kresla
a miesta v akademickej rade) na univerzite v Zürichu, na tej istej univerzite v ten rok opustil patentový úrad.
V roku 1911 sa stal profesorom na pražskej Polytechnike, v roku 1913 sa stal členom Pruskej akadémie vied v Berlíne, v roku 1917 sa stal zakladateľom a riaditeľom Kaiser-Wilhelmského ústavu pre fyzikálny výskum.
Čím viac Einstein vystúpil na kariérny rebrík, tým menej potreboval manželku, ktorá mu pomohla vypracovať sa, vďaka ktorej dostal česť a regaliu – vzťah páru sa zhoršoval.

V roku 1909 Mileva napísala kamarátke: „…Sláva nezanecháva veľa času pre manželku… môže sa stať, že jedna dostane perlu, druhá od nej iba prázdnu škrupinu.“
V roku 1919 sa rozviedli, ale päť rokov pred rozvodom vypracuje Albert Einstein ponižujúci zoznam požiadaviek na svoju manželku Milevu, ktorú bude musieť dodržať, ak sa nechce rozviesť.
Dokumenty o rozvodovom konaní Einsteina a Maricha sa teraz uchovávajú v Izraeli a sú utajované, zatiaľ čo svedkovia tohto rozvodu pripomínajú, že počas tohto procesu boli objavené veľmi nepríjemné skutočnosti vrátane opakovaných útokov Einsteina.
Ale o niečo neskôr sa „génius“ oženil so sesternicou Elsou, teraz považoval jej dcéry za svoje vlastné a po zvyšok svojho života ignoroval svoje vlastné deti. Je pravda, že ako si spomíname, Nobelove peniaze museli byť poskytnuté Mileve. Marich s manželskou zmluvou samozrejme nestratila finančne, ale za svoju prácu nedostala ani slávu ani uznanie.
Sovietsky akademik Ioffe pripomenul, že osobne videl originály článkov v roku 1905, kde boli dve mená – Mileva a Albert, ale originály ako obvykle neprežili a Mileva nezmohla nič dokázať a naozaj to ani neskúšala.
Ich najmladší syn sa v dospelosti aktívne snažil brániť pravdu o skutočnom „tvorcovi“ teórie relativity, v dôsledku čoho ukončil svoj život v psychiatrickej liečebni. A Mileva sa v posledných rokoch svojho života
zjavne rozhodla, že už nemá čo stratiť, a začala si spomínať na svoje „autorstvo“ – a bola tiež uznaná za šialenú. Najstarší syn, Hans Albert, bol múdrejší a túto tému nešíril, v dôsledku čoho sa mu podarilo urobiť nejaký druh vedeckej kariéry. Mimochodom, napriek dobrému správaniu Hansa Alberta, po smrti Alberta Einsteina zdedil iba pár halierov od pomerne veľkého stavu svojho otca. Mimochodom, po nezhode Einsteina a Maricha z nejakého dôvodu prestala byť získavaná vedecká práca bez spoluautorstva: metóda Einstein-Brillouin-Keller, štatistika Bose-Einstein, Einstein-Podolsky-Rosen, atď.
„Genius“, ktorý sa nezdržoval medzi skutočnými vedcami, nemohol sám robiť nič. Aj keď sa to skúsil. Po počúvaní chvály tlače a verení v jeho vlastného génia viac ako tridsať rokov až do svojej smrti tvrdo pracoval so svojou „zjednotenou teóriou poľa“ – v dôsledku toho „nič nevytvoril“.
Laik bol toho názoru, že vďaka Einsteinovej „práci“ vznikli všetky moderné úspechy vedy a techniky.
Televízory, počítače, jadrové reaktory … Nie je to iPhone, ale Jobs.
Ale počínajúc od elektrických motorov, viacfázových systémov so striedavým prúdom, zapaľovacích cievok a iných elektrických zariadení Nikola Tesla, až po televíziu spoločnosti Zvorykin, a ešte viac pre jadrový reaktor Fermi, nikde nie je žiadna stopa vplyvu teórie relativity.
Ako jeden z vás napísal v komentári – k pokynom miliardárov, a najmä Barúcha, po oboznámení sa s Teslovou prácou, svetoví finančníci pomocou falošnej vedeckej teórie relativity zastavili rozvoj ľudstva na 100 rokov.
Možno toto subjektívne hodnotenie nie je stopercentne pravdivé, ale zjavne je oveľa bližšie k pravde než všeobecne akceptovaná vedecká paradigma.

Hlavná lož teórie relativity

2020-03-11 VIDEO: TU

Rýchlosť svetla je konštantná. Toto sa považuje za preukázaný fakt. Ale je to naozaj tak? V tomto zákernom čísle dôkladne pochopíme zložitý vedecký problém. Poďme. Za hlavný experimentálny dôkaz Einsteinovej teórie relativity sa považujú svetovo známe Michelson- Morleyove experimenty s meraním éterového vetra.
Vo svojich experimentoch vedci študovali správanie svetla. Potom sa ako médium na šírenie svetla použil éter. Bolo tiež známe, že Zem sa točí okolo Slnka rýchlosťou 30 kilometrov za sekundu. Preto sa zrodil predpoklad,
že ak zmeriate rýchlosť svetla pozdĺž zemského povrchu a proti nemu, nájdete nejaký rozdiel.
Počiatočný predpoklad bol taký, že éter je v porovnaní so Slnkom absolútne nehybný, t.j. rýchlosť svetla v jednom smere bude plus 30 a v druhom – mínus 30 km/s.
Výsledkom je, že sme dostali rozdiel rýchlosti, menej teoreticky vypočítaný. Ale tento rozdiel bol, že sa nehovorilo o nule. To znamená, že vedci dostali rozdiel v rýchlosti 7,5 km/s sa následne ignoroval.

Historické pokusy zmerať rýchlosť éteru oproti Zemi sa uskutočnili takmer od napoleonských vojen a patria k Arago, Fizeau, Angstrom, Fresnel. Fizeau v roku 1859 a Angstrom v roku 1865 oznámili pozitívny výsledok
hľadania éterového vetra.

Na prelome 19. a 20. storočia odovzdali štafetu traja vedci: Michelson, Morley a Miller. Tu je fotografia urobená na konferencii Observatória Mount Wilson v roku 1927.
Michelson, Morley a Miller pracovali na tej istej univerzite v USA a Miller bol profesor s 50-ročnou praxou, blízky priateľ profesora Morleyho a spolupracovník Michelsona vo svojej práci. Použil pôvodnú Michelsonovu inštaláciu, modifikoval ju – vymenil doskový materiál a predĺžil svetelnú cestu.
Podľa výsledkov Millerovho experimentu bola rýchlosť posunu éteru 10 kilometrov za sekundu s pravdepodobnou chybou ± 0,5 kilometrov za sekundu.
Okrem toho výsledky dlhodobých meraní vykazovali denné a ročné zmeny.
Millerove kozmické smery následne potvrdil sám Michelson a v rozhovore s Einsteinom nazval Michelson teóriu relativity „monštrum“ generované jeho skorými neúspešnými pokusmi.

Pozrime sa na tieto skutočnosti podrobnejšie.
Miller vykonal gigantickú meraciu prácu: iba v roku 1925 bol celkový počet otáčok interferometra 4400 a počet jednotlivých odčítaní presiahol 100 000.
Miller pracoval nepretržite od roku 1887 do roku 1927, to znamená, že strávil asi 40 rokov meraním rýchlosti „éterického vetra“ – takmer celý svoj aktívny tvorivý život, pričom osobitnú pozornosť venoval čistote experimentu. A kritici týchto výsledkov sa neobťažovali s prácou.
Napríklad Roy Kennedy strávil všetku prácu vrátane navrhovania, výroby nástroja, jeho ladenia, merania, spracovania výsledkov a publikovania všetkých … 1,5 roka.
Navyše, väčšina pokusov kritizujúcich éter sa stále vykonáva v bunkroch, suterénoch, v kryogénnom alebo feromagnetickom brnení – to je v podmienkach maximálneho skríningu éteru.

Po zverejnení Millerovej práce hostilo observatórium Mount Wilson Observatory konferenciu o meraniach rýchlosti vzduchu vo vzduchu. Na tejto konferencii sa zúčastnili Lorenz, Michelson a mnohí ďalší vedúci fyzici tej doby. Účastníci konferencie uznali Millerove výsledky za pozoruhodné; boli uverejnené zborníky z konferencie.
Málokto však vie, že po tejto konferencii sa Michelson opäť vrátil k pokusom na zistenie „éterického vetra“; túto prácu vykonal spolu s Peace and Pearson. Podľa výsledkov týchto experimentov uskutočnených v roku
1929 je rýchlosť „éterového vetra“ približne 6 km/s. V zodpovedajúcej publikácii autori poznamenali, že rýchlosť „éterického vetra“ je približne 1/50 rýchlosti Zeme v galaxii, rovná sa 300 km/s.
Toto je dôležitý bod. Naznačuje to, že sa Michelson spočiatku snažil zmerať orbitálnu rýchlosť Zeme a úplne stratil zo zreteľa skutočnosť, že Zem sa spolu so Slnkom pohybuje oveľa rýchlejšie okolo stredu Galaxie;
nezohľadnila sa ani skutočnosť, že samotná galaxia sa pohybuje vo vesmíre v porovnaní s inými galaxiami.
Ak sa budú brať do úvahy všetky tieto pohyby, potom budú relatívne zmeny v orbitálnej zložke zanedbateľné.
Okrem toho boli všetky pozitívne výsledky dosiahnuté iba v značnej výške, a to na observatóriu Mount Wilson, v nadmorskej výške 1860 metrov nad morom.
Ale ak takzvaný „svetový éter“ má čiastočne vlastnosti skutočného plynu, kvôli ktorému ho Dmitrij Ivanovič Mendeleev umiestnil do svojho periodického systému naľavo od vodíka, potom tieto výsledky vyzerajú úplne prirodzene.

Einstein je plagiátor?! Je to rovnaká „židovská hviezda“ ako
Kažimír Malevič, autor maľby „Čierne námestie“!

autor: Anton Blagin

Čo je to plagiát?

Právnici tvrdia: plagiát je zámerné privlastnenie autorstva pre diela a nápady iných ľudí.
Pozorovaný plagiát diel sa najčastejšie vyjadruje v publikácii diela niekoho iného pod vlastným menom, ako aj v použití diela niekoho iného (napríklad literárneho alebo hudobného) alebo jeho fragmentu bez uvedenia zdroja. To znamená, že povinným znakom plagiátorstva je privlastnenie si autorstva niekoho iného. Okrem plagiátu diel existuje aj plagiát ideí, princípov, koncepcií. Na jednej strane „autorské práva“ nepodliehajú myšlienkam, princípom, koncepciám, zápletke a metódam z toho dôvodu, že jedna a tá istá myšlienka môže naraz vzniknúť nie jednej osobe, ale viacerým naraz. Na druhej strane, vonkajšie vyjadrenie myšlienky (napríklad jej textový dizajn) je už predmetom autorských práv a kopírovanie tohto textu, ako aj samotnej podstaty myšlienky (!) Bez uvedenia zdroja, je nezákonné – plagiát .
Takže vďaka PR organizovanému v médiách svetovým židovstvom je meno Albert Einstein dnes známe doslova každému školákovi?

Čím je teda A. Einstein slávny?!

Albert Einstein (14. marca 1879 – 18. apríla 1955) – teoretický fyzik, jeden zo zakladateľov modernej teoretickej fyziky, laureát Nobelovej ceny za fyziku v roku 1921, verejný činiteľ a humanista. Žil v Nemecku (1879-1893, 1914-1933), Švajčiarsku (1893-1914) a USA (1933-1955). Čestný doktor približne 20 popredných svetových univerzít, člen mnohých akadémií vied, vrátane zahraničného čestného člena Akadémie vied ZSSR (1926).
Albert Einstein je zároveň skutočne kultovým vedcom. Jeho kult vytvorili médiá a stále spočíva na tvrdeniach, že:

1. Albert Einstein – patrí mu vzorec: E=mc2
   Tento vzorec v skutočnosti odvodil anglický vedec Oliver Heaviside, ktorý skúmal procesy absorpcie a emisie elektromagnetických vĺn fyzickým telom a zaviedol do fyziky koncept „toku elektromagnetickej energie“. Počas štúdia týchto procesov odvodil Heaviside tento vzorec pripisovaný Einsteinovi, kde E je energia objektu, m je jeho hmotnosť, c je rýchlosť svetla vo vákuu (bezvzduchový priestor), ktorá sa rovná 299.792.458 m/s .

Heaviside Oliver (18.05.1850 – 02.03.1925), – anglický fyzik a matematik. Narodený 18. mája 1850 v Londýne. Nemal vysokoškolské vzdelanie, pracoval pre telegrafnú spoločnosť v Newcastle. V roku 1874 bol kvôli progresívnej hluchote nútený opustiť svoje zamestnanie a svoj vedecký výskum uskutočnil vo vlastnom laboratóriu. Jeho hlavné fyzikálne práce sú venované elektromagnetizmu a matematickej fyzike. V roku 1892 sa Heaviside ujal teoretických aspektov problémov telegrafie a prenosu elektrických signálov. Heaviside má prioritu v týchto vedeckých objavoch:

• vytvorenie vektorovej analýzy;

• tvorba operačného počtu (teória Laplaceových transformácií);

• zjednodušenie 20 Maxwellových rovníc s 20 premennými a ich redukcia na dve rovnice s dvoma premennými vektormi elektrických a magnetických polí. Hertz to urobil nezávisle. Niekoľko rokov sa rovnice elektrodynamiky v novej podobe nazývali Hertz-Heavisideove rovnice, mladý Einstein ich nazýval Maxwell-Hertzove rovnice a dnes sú tieto rovnice pomenované iba po Maxwellovi;

• v roku 1890, pätnásť rokov pred Einsteinom, dostal Heaviside slávny vzorec E = mc2;

• predpovedal prítomnosť špeciálnej vrstvy ozónu v atmosfére (ionosfére), vďaka čomu je možná rádiová komunikácia ultravysokého dosahu;

• predpovedané v roku 1895 žiarením, neskôr nazývaným „Vavilovovo-Čerenkovovo žiarenie“. Posledne menovaný, Čerenkov, získal Nobelovu cenu v roku 1958 (spolu s ďalšími dvoma sovietskymi teoretikmi I. E. Tammom a I. M. Frankom);

• zaviedol do fyziky delta funkciu (Dirac);

• o tridsať rokov skôr ako Dirac podložil magnetický monopol.

V roku 1891 bol Oliver Heaviside zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti, neurobil však nič, aby prišiel do Londýna, aby „prešiel formalitami“. Namiesto toho napísal nasledujúce riadky: „Ale aby sme všetko zariadili bez chyby, Prineste nám tri kilá z vrecka, A príďte do mesta a takýmto spôsobom, Prijmeme vás do Spoločnosti a k tomu, čo s vami robíme. A ak to nechcete robiť, Potom k nám nepríďte, ale urobte, ako viete!“

Týmto aktom sa prejavil Heavisideov postoj k všetkým druhom vedeckých titulov.

Musíme vzdať hold ďalším fyzikom, ktorí medzi prvými videli, že energia a hmotnosť svetielkujúcich častíc sú vzájomne prepojené. V práci laureáta Nobelovej ceny z roku 1906, anglického fyzika Josepha Johna Thomsona (1856-1940), napísaného a publikovaného ešte v roku 1881, bol prvýkrát predstavený koncept „elektromagnetickej hmoty“. J. J. Thomson bol presvedčený, že k inertnej hmotnosti nabitého telesa, okolo ktorého sa vytvára elektromagnetické pole, sa pridá elektromagnetická hmotnosť vlastná samotnému elektromagnetickému poľu. Myšlienka, že v elektromagnetickom poli je hmota, bola tiež v práci Olivera Heavisida, publikovaná v roku 1889. Ak vezmeme do úvahy problém absorpcie a emisie svetla, dostaneme presne rovnaký pomer medzi hmotou a energiou elektromagnetického žiarenia vo forme E = mc2.
V roku 1900 publikoval A. Poincaré prácu, v ktorej tiež dospel k záveru, že svetlo ako nosič energie musí mať hmotnosť určenú výrazom: E/v2 – kde E je energia prenášaná svetlom, v je prenosová rýchlosť.
V prácach M. Abrahama (1902) a H. Lorentza (1904) sa najskôr zistilo, že vo všeobecnosti pre pohybujúce sa teleso nie je možné zaviesť jediný koeficient proporcionality medzi jeho zrýchlením a silou na neho pôsobiacou. Predstavili koncepty pozdĺžnych a priečnych hmôt, ktoré sa používajú na opísanie dynamiky častice pohybujúcej sa rýchlosťou blízkej svetlu pomocou druhého Newtonovho zákona.

Lorentz teda vo svojej práci napísal: „V dôsledku toho sa elektrón v procesoch, v ktorých dochádza k zrýchleniu v smere pohybu, chová, akoby mal hmotnosť m1, a keď sa zrýchľuje v smere kolmom na pohyb, akoby mal hmotnosť m2. Preto je vhodné pomenovať „pozdĺžne“ a „priečne“ elektromagnetické hmotnosti množstvá m1 a m2. (Kudryavtsev PS Kapitola tri. Riešenie problému elektrodynamiky pohybujúcich sa médií // Dejiny fyziky. Zv. III Od objavu kvantovej k kvantovej mechanike. – M.: Education, 1971. – S. 36-57. – 424 s.). Zdroj.
Podľa tejto predstavy holandského vedca Hendrika Lorentza (1853-1928) sa ukazuje, že vzorec E = mc2 je nepresný, skrýva v sebe za faktor m súčet hmotností m1 + m2, alebo lepšie povedané súčet rôznych energií E1
a E2 tvorený hmotou m1 a translačnou rýchlosťou častice svetla a hmotou m2 a rýchlosťou jej rotácie okolo svojej osi!
Musím poznamenať, že keď Einstein a spol. zničili logiku zdravého rozumu a dali vedeckému svetu senzáciu: „energia je ekvivalent hmotnosti“, tvrdenie o akýchkoľvek množstvách častíc, ktoré tvoria elektromagnetické polia, sa vo vedeckom prostredí stalo zlým správaním! Potom už relativisti hovorili so všetkou silou o „nehmotných časticiach“, o „zvláštnej forme hmoty“ a o „fyzickom vákuu“.

2. Albert Einstein je vynikajúci fyzik, ktorému bola udelená Nobelova
   cena za mimoriadny prínos k rozvoju svetovej vedy.
   „Celý svet vie, že A. Einstein je laureátom Nobelovej ceny a väčšina nepochybuje o tom, že získal túto prestížnu cenu za vytvorenie špeciálnej a všeobecnej teórie relativity. Ale nie je to tak! Škandál okolo tejto teórie, aj keď bol známy v úzkych vedeckých kruhoch, nedovolil Nobelovmu výboru udeliť Einsteinovi cenu za túto teóriu. Riešenie bolo veľmi jednoduché – Nobelova cena mu bola udelená za… objav druhého zákona Fotoelektrický efekt, ktorý bol zvláštnym prípadom prvého zákona o fotoelektrickom efekte.
   Je kuriózne, že ruský fyzik Alexander Grigorievič Stoletov (1830-1896), ktorý objavil množstvo zákonov fotoelektrického javu, nedostal za tento objav nijakú Nobelovu cenu, zatiaľ čo A. Einstein ju dostal za formulovanie druhého zákona z r. fotoelektrický efekt, ktorý podľa skutočnosti objavil aj Stoletov.
   Einstein dostal Nobelovu cenu za štúdium tohto konkrétneho prípadu: „kinetická ENERGIA fotoelektrónov nezávisí od intenzity dopadajúceho svetla, ale závisí od jeho FREKVENCIE. V Stoletovovej práci je to doslova napísané takto: „Účinok vybitia, za iných okolností, je úmerný ENERGII aktívnych lúčov dopadajúcich na vybitý povrch. Vybíjacie efekty majú, ak nie výlučne, potom ohromnú nadradenosť nad ostatnými, lúčmi s najvyššou refrakciou (ultrafialovým), chýbajúcim v slnečnom spektre (λ <295 10-6 mm). Čím bohatšie je spektrum takýmito lúčmi, tým silnejší je efekt … “

Ukázalo sa, že je to úplný nezmysel, a to z akéhokoľvek hľadiska. Jediným vysvetlením môže byť to, že niekto veľmi vplyvný chcel z A. Einsteina urobiť laureáta Nobelovej ceny a hľadal dôvod, prečo by to mohol urobiť. Židovský „génius“ sa teda musel trochu nafúknuť pri objave ruského fyzika A.G.
Stoletova, „študujúci“ fotoefekt …

Nobelov výbor zjavne usúdil, že dve Nobelove ceny (pre Stoletova a Einsteina) sú príliš veľa na jeden objav, a rozhodol sa vydať iba jednu, pričom ju udelil „geniálnemu vedcovi“ A. Einsteinovi! Je to skutočne tak „dôležité“, za prvý zákon fotoefektu alebo za druhý, cena bola udelená. Najdôležitejšie je, že cenu za objav získal židovský vedec A. Einstein. A skutočnosť, že k objaveniu zákonov fotoelektrického javu dospel ruský fyzik A.G. Stoletov sú už „maličkosti“, ktorým by sa nemala venovať pozornosť …

Vyvstáva logická otázka: podľa akého motívu chcel niekto veľmi vplyvný skutočne urobiť z A. Einsteina laureáta Nobelovej ceny a glorifikovať ho po celom svete ako „najväčšieho vedca všetkých čias a národov“?!
Musí to mať nejaký dôvod!? Potreboval niekoho veľmi vplyvného, aby nasmeroval vývoj pozemskej civilizácie na nesprávnu cestu?

Len dobre poznám históriu fyziky, že „Druhý zákon fotoefektu“ postuloval ešte v stredoveku francúzsky vedec René Descartes (1596-1650) pri štúdiu optického javu známeho doslova každý volal dúha.

Keď R. Descartes hľadal odpoveď na otázku, prečo sa biele svetlo pri prechode pod určitým uhlom kvapkou vody rozpadne na sedem farieb, dospel k záveru, že „povaha FARBY spočíva iba v skutočnosti, že častice
jemnej hmoty prenášajúce pôsobenie svetla majú tendenciu sa väčšou silou OTOČIŤ, ako sa pohybovať po priamke… “(Rene Descartes.„ Meteora “, kapitola VIII, s. 333-334. 117).
Keď štvrťstoročie tisícročia (v rokoch 1888-1890) ruský vedec Alexander Stoletov skúmal fenomén „externého fotoefektu“, ktorý v roku 1887 náhodne objavil nemecký vedec Heinrich Hertz (1857-1894), objavil, že svetlo rôznych vlnových dĺžok s rovnakou intenzitou žiarenia, majú rozdielnu kinetickú energiu.
Svetlo s najkratšou „vlnovou dĺžkou“ – ultrafialové – spôsobilo najsilnejší fotoefekt: dopadom na povrch negatívne nabitého tela, ultrafialové žiarenie z neho doslova vyrazili elektrické náboje. Žlté svetlo v laboratórnom nastavení Stoletova spôsobilo najslabší fotoefekt a červené svetlo ho vôbec nespôsobovalo (Tretí zákon o fotoefekte).

Výsledky experimentov Alexandra
Stoletova v rovnakom čase, na konci 19. storočia, by sa dali ľahko vysvetliť pomocou vyššie uvedenej Descartovej hypotézy, ktorú patentový vedec A. Einstein urýchlil. Iba on to urobil „židovským spôsobom“: v Descartovej hypotéze nahradil „častice jemnohmotnej hmoty“ (éter) nejakými „kvantami svetla“ a potom uviedol, že „… nemôžete vytvoriť uspokojivú teóriu bez opustenia existencie určitého prostredia, ktoré vypĺňa celý priestor“.

Toto médium, nazývané éter, nedalo nikomu pokoj v duši! Niekto veľmi mocný sa bál, že nové objavy v tomto smere prírodnej vedy otrasú základmi moderného sveta, čo by znamenalo svetonázorovú revolúciu
a nastolenie nového svetového poriadku na planéte, možno dokonca! Preto bol A. Einstein potrebný so svojou „všeobecnou relativitou“ a „špeciálnou relativitou“, ktoré u niektorých fyzikov spôsobujú odmietnutie a v iných – „zmätok“.
Jeden zo záverov Alexandra Stoletova, ktorý študoval „externý fotoefekt“, znie: „Vybíjací efekt, za iných okolností, je úmerný ENERGII aktívnych lúčov dopadajúcich na vybitý povrch. Albert Einstein v roku 1905 objasnil: „kinetická ENERGIA fotoelektrónov nezávisí od INTENZITY dopadajúceho svetla, ale závisí iba od jeho FREKVENCIE.“ “
A pred nimi, až celé štvrť tisícročie, vedec Rene Descartes vo svojej práci „O pôvode dúhy“ zdôvodnil rozdiel medzi ENERGIAMI fotónov prenášajúcich rôzne vlnové dĺžky svetla, odlišnou FREKVENCIOU (rýchlosťou) ich rotácie okolo ich osi !!! To, čo potom vedecký svet ignoroval: „Povaha FARBY spočíva iba v tom, že častice jemnej hmoty prenášajúce pôsobenie svetla majú tendenciu OTOČIŤ sa väčšou silou, ako sa pohybovať po priamke …“
Tu je pre vás celá „kvantová teória svetla“ v jednej „fľaši“ („kvantá“ sú „častice jemnej hmoty“ a tu je vysvetlenie „druhého zákona fotoefektu“, pre ktorého formuláciu Nobelov výbor ocenil vedca A. Einsteina!

Ak je najjemnejšia éterická hmota, ktorú Einstein a Co. urýchlili odstrániť z „modernej fyziky“, homogénna a rýchlosť šírenia porúch v nej je rovnaká (≈ 300.000 km/s), potom iba rozdiel v rýchlostiach rotácie častíc prenášajúcich svetlo okolo svojej osi (v rôznych častiach spektra) a spôsobuje ich rozdielnu kinetickú energiu!
Navyše, ako vyplýva zo Stoletovových experimentov, čím kratšia je vlnová dĺžka svetla, tým rýchlejšia je rotácia „častíc jemnej hmoty“ v tejto vlne a tým vyššia je celková energia, ktorú majú. Preto keď hovoríme o „frekvencii vibrácií“ vo vzťahu k svetlu, sme na veľkom omyle, keď si predstavíme „vibrácie“ určitej častice, ba dokonca aj priečnych !!!

Medzitým hypotéza priečnych vĺn svetla vznikla takmer okamžite po objavení nového fenoménu zvaného POLARIZÁCIA SVETLA vo fyzike.
V roku 1678 holandský vedec Christian Huygens (1629-1695) objavil dvojlom v kremennom kryštáli. V roku 1808 francúzsky vojenský inžinier Etienne Malus (1775-1812) zistil, že svetlo odrážajúce sa v striktne
stanovenom uhle od povrchu okenného skla alebo od vodnej plochy má rovnakú vlastnosť ako svetlo prenášané cez kryštál islandského nosníka. Malus nazval také svetlo polarizované a svojmu objavu dal nasledujúce
vysvetlenie: „Krvinky na slnečnom svetle sú orientované do všetkých strán, ale keď prechádzajú dvojlomným kryštálom alebo sú odrazené, sú orientované určitým spôsobom.“
Dúfam, že si čitateľ všimol, že myšlienka Etienna Malusa jasne odráža myšlienku René Descartesa, ktorý v roku 1635 stanovil hypotézu o rotácii častíc „jemnej hmoty prenášajúcej pôsobenie svetla“. Malus vyvinul
Descartovu hypotézu s tým, že častice svetla majú zvyčajne inú priestorovú orientáciu, cez polarizátor však prechádzajú iba tie, ktoré majú rovnakú priestorovú orientáciu. To znamená, že Etienne Malus, ktorý vysvetľoval „dvojlom“, predpokladal prítomnosť priestorovej asymetrie vo svetelných časticiach. A majú ju všetky telesá rotujúce okolo svojej osi. Toto je najjednoduchšie a najlogickejšie vysvetlenie výsledkov štúdie fotoelektrického javu, ktorú urobil ruský vedec Alexander Stoletov. Okrem toho je vo vynikajúcej zhode s tvrdením „kvantovej teórie“, ktoré sa objavilo v dvadsiatom storočí, že svetlom je pohyb v priestore „častí“ energie, takzvaných „kvant“.

Prečo museli Einstein a spol., ktorí v skutočnosti dosiahli revolučnú revolúciu vo fyzike, prejsť na akýsi jazyk EZOPA? A stmaviť, stmaviť, stmaviť…

Tu je jednoduchý príklad: Čo je FOTÓN?

Otvárame akúkoľvek encyklopedickú príručku a čítame: „Fotón (zo starogréckeho φῶς, rodový kríž φωτός,„ svetlo “) je elementárna častica, kvantum elektromagnetického žiarenia (v užšom zmysle slova svetlo) a nosič elektromagnetickej interakcie. Toto je bezhmotná častica, ktorá môže existovať vo vákuu a pohybuje sa iba rýchlosťou svetla. Elektrický náboj fotónu je tiež nulový. Fotón môže byť iba v dvoch stavoch rotácie s projekciou rotácie na smer pohybu (helicita) ± 1.
Vo fyzike sú fotóny označené písmenom γ. Klasická elektrodynamika popisuje fotón ako elektromagnetické vlnenie s kruhovou pravou alebo ľavou polarizáciou. Z pohľadu klasickej kvantovej mechaniky je fotón ako
kvantová častica charakterizovaný dualizmom vlny a častíc, prejavuje súčasne vlastnosti častice a vlny. ““
Zdroj. Tieto zložité slová „fotón môže byť iba v dvoch stavoch rotácie s projekciou rotácie na smere pohybu (helicite) ± 1“ by sa mali chápať tak, že fotón ako častica môže mať smer otáčania vľavo alebo vpravo okolo svojej osi (spin z anglického spin – spinning), ktorý v kombinácii s translačným pohybom častice v priestore rýchlosťou blízkou 300 tisíc km/s vytvára dvojzložkový pohyb častice (rotačný a translačný), ktorého súčet si môžeme
mylne predstaviť ako nejaké „strihové vlny“. Najbližšou analógiou k porozumeniu je guľka vystrelená z puzdra s puškou.

Ďalej je uvedené grafické znázornenie pozdĺžnej vlny svetla, ktorá je zdanlivo priečna v dôsledku rotácie všetkých fotónov okolo osi kolmej na smer šírenia vlny. Tu sa označujú priestorové orientácie fotónov („svetelné kvantá“), smer ich pohybu a smer rotácie v „pozitívnych“ a „negatívnych“ polovičných vlnách svetla:

A aký záver z toho všetkého vyplýva?
Stredoveký francúzsky vedec Rene Descartes mal pravdu?!
Áno!
Ukazuje sa, že tvorcovia „kvantovej fyziky“ neobjavili takmer nič zásadne nového?! Áno! Práve prenikli do fyziky, pretože niekedy na trhu funguje banda Rómov, a svojou tradičnou židovskou chutzpahodvrátili vedomie ľudí z vedy, aby prepísali všetky učebnice fyziky na potrebný kľúč! Čítajme!

Diskrétnosť fyzikálnych veličín a objav kvanta energie

Do začiatku 20. storočia dominovala klasickej fyzike predstava, že veličiny, s ktorými sa zaoberá, sú spojité. Objavenie samostatnej podstaty žiarenia a absorpcie energie Maxom Planckom radikálne zmenilo prevládajúci koncept kontinuálnej povahy fyzikálnych procesov. Štúdium procesu žiarenia absolútne čierneho telesa bol Planck, aby zosúladil svoje výpočty s výsledkami experimentu, nútený, na rozdiel od svojich predstáv, pripustiť, že elektromagnetická energia je emitovaná v samostatných častiach. Najmenšiu diskrétnu jednotku energie nazval kvantom, ktorého hodnota je: E = hv, kde h označuje základnú konštantu, ktorá sa neskôr stala známa ako Planckova konštanta, a v je frekvencia energetického žiarenia. Kvantum energie má impulz, ktorého veľkosť je určená vzorcom: p = mw, kde m označuje hmotnosť a w je rýchlosť.
Objav energetického kvanta našiel neočakávané potvrdenie v objave fotoelektrického javu, ktorého štúdium spochybnilo teóriu svetla ako formy elektromagnetických kmitov, ktorá sa ustálila v optike. V teórii svetla teda jasne sledujeme zmenu diskrétnych reprezentácií, keď sa svetlo považovalo za prúd samostatných teliesok, najskôr vlnovými reprezentáciami, spojitými a neskôr – opäť diskrétnymi. V tomto prípade však nejde o jednoduché popretie starých teórií novými, ale o ich kvalitatívnu transformáciu, v dôsledku čoho nové teórie do svojej kompozície zahŕňajú pozitívne aspekty predchádzajúcich teórií.
Napríklad vlnová teória svetla založená na koncepcii kontinuity úplne nezavrhla korpuskulárnu teóriu založenú na myšlienke diskrétnosti, ale začala ju považovať za konkrétny obmedzujúci prípad. To platí v ešte väčšej
miere pre kvantovú teóriu svetla, v ktorej sa také diskrétne veličiny ako kvantum svetla a hybnosti uvažujú v súvislosti s kontinuálnymi vlnovými veličinami, ako sú frekvencia a vlnová dĺžka. Táto vlastnosť je zakotvená
v samotnom vyjadrení energie svetelného kvanta prostredníctvom jeho frekvencie: E = hv.

Tento proces vývoja vedeckých predstáv o svetle prostredníctvom popretia predchádzajúcich diskrétnych reprezentácií spojitého a kontinuálneho diskrétneho vo filozofickej literatúre sa často považuje za jeden z príkladov dialektickej negácie, známej ako „negácia negácie“ vo vývoji vedeckých poznatkov.
Je dôležité, aby sme venovali pozornosť tomu, ako sa v procese rozvoja vedy množstvá a vlastnosti, ktoré sa v priebehu času javili ako spojité, stávajú diskrétnymi alebo diskontinuálnymi. Vznik kvantovej fyziky je toho
presvedčivým príkladom.
Čo tak zásadné objavil nemecký teoretický fyzik Max Planck (1858 – 1947), že sa teraz s Albertom Einsteinom nazývajú „zakladatelia kvantovej fyziky“?

Odkaz: „Planckova konštanta (kvantum pôsobenia) je základnou konštantou kvantovej teórie, koeficientom spájajúcim veľkosť ENERGIE kvanta elektromagnetického žiarenia s jeho FREKVENCIOU, ako aj všeobecne veľkosť kvanta energie akýkoľvek lineárny vibračný fyzikálny systém s jeho frekvenciou. Spája energiu a impulz s frekvenciou a priestorovou frekvenciou, činnosť s fázou. Je to kvantum momentu hybnosti. Prvýkrát spomenutý Planckom vo svojej práci o tepelnom žiarení, a preto pomenovaný po ňom. Obvyklé označenie je latinské h.
h = 6,626 070 040 (81) x 10 – 34 J · s;
h = 6,626 070 040 (81) × 10− 27 erg · s; h = 4,135 667 662 (25) × 10−15 eV s.
V mnohých prírodných systémoch jednotiek je Planckova konštanta mernou jednotkou akcie. V planckovskej sústave jednotiek, ktorá sa tiež týka prírodných systémov, slúži ako jedna zo základných jednotiek sústavy.
Na XXIV. generálnej konferencii o váhach a mierach (GCMW), ktorá sa konala 17. – 21. októbra 2011, bolo jednomyseľne prijaté uznesenie, v ktorom sa predovšetkým navrhuje v budúcej revízii Medzinárodného
systému jednotiek (SI) predefinovať jednotky SI takým spôsobom, že Planckova konštanta sa rovnala presne 6,62 606 X · 10–34 J · s, kde X nahrádza jednu alebo viac významných číslic, ktoré sa určia ďalej na základe najpresnejších odporúčaní CODATA.
Max Planck skutočne urobil veľký objav vo fyzike!

Pamätáte si, čo Rene Descartes napísal pri vysvetľovaní dúhového efektu? „Povaha farby spočíva iba v tom, že častice jemnej hmoty, ktoré prenášajú pôsobenie svetla, majú tendenciu rotovať s väčšou silou, než aby sa pohybovali po priamke …“
Veľkosť rýchlosti rotácie častíc svetla pohybujúcich sa vo svetelnom lúči translačne rýchlosťou asi 300.000 km/s určuje celkové množstvo kinetickej energie, ktorú majú. Z tohto dôvodu sa častice s vyššou celkovou
kinetickou energiou (majúcou vyššiu rýchlosť otáčania) pri prechode hranolom najsilnejšie odchyľujú od svojej pôvodnej dráhy a častice s nižšou celkovou kinetickou energiou (majúce nižšiu rýchlosť otáčania) sa pri
prechode cez hranol, hranol sa vychýli o menší uhol.
Keď sa Max Planck už raz zaoberal problémom tepelného žiarenia, objavil v roku 1900 novú fyzikálnu konštantu, ktorej význam spočíva práve v tom, že množstvo ENERGIE „častice jemnej hmoty prenášajúcej pôsobenie svetla“ má lineárnu hodnotu závislosť na FREKVENCII jeho rotácie okolo svojej osi, ktorá je opísaná matematickým vzorcom E = hv, kde h je číselný koeficient, základná konštanta nazývaná „Planckova konštanta“ a v je „frekvencia vyžarovania energie“, čo je funkcia rotácie častice svetla okolo svojej osi!
Toto je pravý význam „Planckovej konštanty“, ktorá je „jednotkou merania akcie“ !!!

3. Albert Einstein – autor „Všeobecnej teórie relativity“ (GR) a
   Špeciálnej teórie relativity (STR)

Nuž? Porovnaj!

A. Einstein: „Všetky prírodné procesy prebiehajú rovnako vo všetkých inerciálnych referenčných rámcoch.“
Takmer od slova do slova ako Galileo!
Ďalej by som rád odovzdal slovo môjmu priateľovi Vladimírovi Akimovičovi Atsyukovskému, ruskému inžinierovi, doktorovi technických vied, riadnemu členovi verejnej organizácie „Ruská akadémia prírodných
vied“, členom Ruskej akadémie kozmonautiky. K. E. Tsiolkovskij, čestný člen Ruskej akadémie elektrotechnických vied a debunker (odhaľovač) Einsteinovej „Teórie relativity“.
V.A. Atsyukovsky vo svojej knihe „Lesk a chudoba Einsteinovej teórie relativity“ hovoril, bez toho, aby o tom vedel, o „kognitívnej disonancii“, ktorú mal kultový vedec.
Odkaz: „Kognitívna disonancia je, keď si človek odporuje v dvoch rôznych rozsudkoch o rovnakom predmete diskusie.“ Einstein si odporuje v prvom postuláte „GR“ a v desiatom postuláte „SRT“ “.
V.A. Atsyukovsky:
Teória relativity vytvorila novú formu myslenia: zdanlivo zjavné pravdy „zdravého rozumu“ sa ukázali byť neprijateľné! Teória relativity, ktorá priniesla revolúciu v myslení fyzikov, ako prvá zaviedla „princíp nepresnosti“, podľa ktorého je v zásade nemožné predstaviť si, čo tvrdí teória.
Fyzikálne sa ukázalo, že procesy boli prejavom vlastností časopriestoru. Priestor sa ohýba, čas sa spomaľuje. Je pravda, bohužiaľ, že sa ukazuje, že zakrivenie časopriestoru nemožno priamo zmerať, ale to nikoho netrápi,
pretože toto zakrivenie sa dá vypočítať…
Okolo Teórie relativity a jej autora Alberta Einsteina vznikli legendy. Hovorí sa, že teórii relativity rozumie skutočne len málo ľudí na celom svete … Zhovievaví lektori približujú širokému publiku tajomstvá teórie –
„Einsteinov vlak“, „dvojitý paradox“, „čierne diery“, „gravitačné vlny“, „veľký tresk“ …

Pamätá sa s úctou, že autor Teórie relativity rád hrával na husle a že on, skromný človek, na holenie používal obyčajné mydlo …
Pre tých, ktorí pochybujú o platnosti akýchkoľvek podrobností, sa teóriám zvyčajne hovorí, že teória je pre nich príliš komplikovaná a že je pre nich najlepšie nechať svoje pochybnosti na seba. Kritika teórie sa rovná pokusom o vytvorenie „stroja na trvalý pohyb“ a vážni vedci o ňom ani neuvažujú. A napriek tomu hlasy pochybovačov neprestávajú. Medzi pochybovačmi je veľa aplikovaných ľudí, ktorí sú zvyknutí narábať s
vizuálnymi procesmi. Pred aplikovanými vedcami vzniknú praktické problémy a pred ich riešením si musia aplikovaní vedci predstaviť mechanizmus javov: ako inak môžu začať hľadať riešenia? Ale ich hlasy sa topia vo všeobecnej chvále stúpencov teórie.

Aká je teda Einsteinova teória relativity?

Teória relativity sa skladá z dvoch častí – „Špeciálna teória relativity“ – „STR“, ktorá zohľadňuje relativistické javy, t. j. javy, ktoré sa prejavujú pri pohybe telies rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla, a „Všeobecná teória
relativity“ – „GRT“, ktorá rozširuje ustanovenia „SRT“ na gravitačné javy. Srdcom jedného aj druhého sú postuláty – postoje zaujaté bez dôkazov, o viere. V geometrii sa také výroky nazývajú axiómy.

Pomoc: „POSTULATE (z lat. Postulatum – požiadavka), pozícia (úsudok, výrok), prijatá v rámci vedeckej teórie ako pravdivá z dôvodu zrejmosti, a preto v tejto teórii hrá úlohu axiómu (spolu axiómy logiky) „.
Na základni „SRT“ je päť postulátov, a nie dva, ako tvrdia priaznivci teórie. Na základni „GRT“ sa k týmto piatim pridáva ďalších päť.

Prvý postulát „SRT“ je ustanovenie o absencii éteru v prírode (ktorá je základom vesmíru – veľmi všadeprítomnej jemnej hmoty, z ktorej je vo všeobecnosti tvorené všetko v prírode, vrátane atómov chemických prvkov. Komentár – AB). Einstein, ktorý oznámil svoje „SRT“, doslova napísal toto: „… nemôžete vytvoriť uspokojivú teóriu bez opustenia existencie určitého prostredia, ktoré vypĺňa celý priestor.“

Druhým postulátom je takzvaný „princíp relativity“, ktorý hovorí, že všetky procesy v systéme v stave rovnomerného a priameho pohybu prebiehajú podľa rovnakých zákonov ako v kľudovom systéme. Tento postulát by bol nemožný, keby existoval éter: bolo by potrebné zvážiť procesy spojené s pohybom tiel vo vzťahu k éteru. A keďže neexistuje éter, nie je o čom uvažovať.

Tretím postulátom je princíp stálosti rýchlosti svetla, ktorý podľa tohto postulátu nezávisí od rýchlosti pohybu svetelného zdroja. Tomu sa dá veriť, pretože svetlo, ktoré je vlnovou alebo vírovou štruktúrou, sa nemôže
pohybovať rýchlosťou svetla nie vo vzťahu k zdroju, ale iba vo vzťahu k éteru, v ktorom sa momentálne nachádza. Závery z tejto situácie však už budú odlišné.

Štvrtý postulát je invariantnosť intervalu, ktorý sa skladá zo štyroch zložiek – troch priestorových súradníc a času vynásobeného rýchlosťou svetla. Prečo rýchlosťou svetla? A nie prečo. Postulujte!

Piatym postulátom je „princíp simultánnosti“, podľa ktorého je skutočnosť simultánnosti dvoch udalostí určená okamihom, keď svetelný signál dorazí k pozorovateľovi. Prečo konečne svetelný signál, nie zvuk, nie mechanický pohyb, nie telepatia? Ani prečo. Postulujte!

Toto sú postuláty.
„Všeobecná teória relativity“ – „GR“ k týmto postulátom pridáva ďalších päť, z ktorých prvý v tomto piatom a šiesty vo všeobecnom poradí rozširuje všetky predchádzajúce postuláty na gravitačné javy, ktoré je možné
okamžite vyvrátiť, pretože javy považované za hore sú svetlo, to je elektromagnetické! Gravitácia je úplne iný jav, nie elektromagnetický, a nemá nič spoločné s elektromagnetizmom!
Preto by bolo potrebné takéto šírenie postulátov, alebo niečoho, nejako zdôvodniť. Ale nie je to podložené, pretože to nie je potrebné, pretože je to postulát!

Siedmym postulátom je, že vlastnosti váh a hodín sú určené gravitačným poľom. Prečo sú takto definované? Toto je postulát a je netaktné klásť také otázky.

Ôsmy postulát uvádza, že všetky systémy rovníc vzhľadom na transformácie súradníc sú kovariantné, t. j. sa vykonávajú rovnakým spôsobom. Odôvodnenie je rovnaké ako v predchádzajúcom odseku.

Deviaty postulát nás teší z toho, že rýchlosť šírenia gravitácie sa rovná rýchlosti svetla. Jeho odôvodnenie je uvedené v dvoch predchádzajúcich odsekoch.

Desiaty postulát hovorí, že vesmír sa ukazuje, „že je bez éteru nepredstaviteľný, pretože Všeobecná teória relativity dáva vesmíru fyzikálne vlastnosti“.
Tak a je to!

Einstein to uhádol v roku 1920 a jasnovidectvo v tejto veci potvrdil v roku 1924. Je zrejmé, že ak by „GTR“ neobdarilo priestor fyzikálnymi vlastnosťami (ak by sme hovorili o absolútne prázdnom priestore v prípade
„fyzického vákua“), potom by v prírode určite nebol éter. Ale keďže Einsteinova „všeobecná relativita“ obdarovala priestor fyzikálnymi vlastnosťami, má právo na to, napriek tomu, že v Einsteinovom „SRT“ nie
je éter, a nezaslúžil si právo na existenciu v ňom (pozri postulát č. 1).
Páči sa ti to!

Autor našiel dobrú „zhodu okolností“ medzi prvým a desiatym postulátom?! (Takýto rozpor v názoroch človeka na ten istý predmet štúdia sa v medicíne nazýva „kognitívna disonancia“, ktorá sa považuje za duševnú poruchu. Komentár – AB).

Einsteinova „GRT“ logika je založená na skutočnosti, že gravitačné masy ohýbajú priestor! Nuž preto, lebo do toho vnášajú svoj „gravitačný potenciál“! Tento potenciál podľa Einsteinovej logiky ohýba priestor. A
zakrivený priestor spôsobuje, že masy gravitujú.

 

Hrdina rozprávok, barón Münghausen, ktorý sa kedysi spolu s koňom vytiahol z močiara za vlasy, bol pravdepodobne učiteľom veľkého fyzika.
A „Teória relativity“ si vedie veľmi dobre s experimentálnymi potvrdeniami, s ktorými som sa musel podrobne
vysporiadať, o ktorých si tí, ktorí si želajú, môžu prečítať autorovu knihu „Logické a experimentálne základy
teórie relativity“ (Moskva: MPI Publishing House, 1990) alebo jej druhé vydanie „Kritická analýza základov
teórie relativity“ (Žukovskij, vydavateľstvo „Petit“, 1996).

Po dôkladnom preštudovaní všetkých dostupných primárnych zdrojov autor na jeho počudovanie zistil, že
neexistuje ani nikdy nebolo experimentálne potvrdené „SRT“ alebo „GRT“! Buď si pripisujú, čo im nepatrí, alebo sa venujú priamej manipulácii s faktami!

Na ilustráciu prvého tvrdenia možno uviesť rovnaké Lorentzove transformácie … Môžete sa tiež odvolať na „princíp rovnocennosti gravitačných a zotrvačných hmôt“. Pre klasickú fyziku ich od samého začiatku považovali za vždy rovnocenné. Teória relativity geniálne dokázala to isté, ale výsledok si prisvojil sám.
A ako druhé vyjadrenie si možno spomenúť na prácu Michelsona, Morleyho (1905) a Millera (1921-1925), ktorí objavili éterický vietor a zverejnili ich výsledky (Michelson to však neurobil okamžite, ale v roku 1929), ale relativisti sa nezdali byť povšimnutí. Nespoznali ich, nikdy nevieš, kto čo meral! A tak vyrobili vedecký falzifikát.

Môžete si tiež spomenúť, ako sa spracovávajú výsledky merania uhlov odchýlok svetelných lúčov od hviezd počas zatmenia Slnka: zo všetkých možných metód extrapolácie sa vyberie tak, aby poskytoval výsledok
očakávaný Einsteinom. Pretože ak extrapolujete obvyklým spôsobom, potom bude výsledok oveľa bližšie k newtonovskému. A také „drobnosti“, ako je pokrivenie želatíny na doskách, na čo upozornila spoločnosť
Kodak, ktorá tieto doštičky dodávala, ako vzdušné prúdy v tieňovom kužele Mesiaca počas zatmenia slnka, ktoré objavil autor, ktorý sa pozrel na fotografie sviežim okom, ako slnečná atmosféra, o ktorej sme predtým
nevedeli, ale ktorá napriek tomu existuje, to všetko nebolo nikdy vôbec zohľadnené.

Prečo, ak sú náhody už dobré, najmä ak vezmeme do úvahy to, čo je prospešné, a neprijmeme to, čo nie je. Dnes nie je na svete reakčnejšia a klamlivejšia teória, ako Einsteinova teória relativity. Je sterilná a nie je
schopná dať nič uchádzačom, ktorí potrebujú vyriešiť urgentné problémy. Jeho stúpenci sa neboja ničoho, vrátane použitia administratívnych opatrení proti svojim oponentom. Ale čas pridelený histórii tejto „teórie“
uplynul. Priehrada relativizmu postavená zainteresovanými osobami na ceste rozvoja prírodnej vedy praská pod tlakom faktov a nových aplikovaných problémov a nevyhnutne sa zrúti. Inými slovami, Einsteinova teória relativity je na spadnutie a v blízkej budúcnosti bude vyhodená na skládku.

Chcem pokračovať v tomto populárno-vedeckom príbehu materiálom z mojej nedávnej publikácie „Dobre, povedzme, že tu neboli žiadni Árijci, ale kam sa podeli starí Rimania?! Stali sa Talianmi?! “, Čo vysvetľuje, prečo Židia museli vyhnať éter z Chrámu vedy a prečo sa okolo éteru vzbudil taký rozruch?!

Svoj príbeh som začal citáciou článku blogera s prezývkou Echidny Douglas:

„Drahá! Bude to o niečom inom a iným spôsobom. Faktom je, že napríklad v takzvanej „éterickej teórii“ sa osobne nezaujímam o samotný „éter“, ktorého absenciu a nevedeckú povahu vedci už dávno dokázali, ale motívy osoby, ktorá o tom píše. Jedna vec je, keď to hovorí obyčajný nedospievajúci dospievajúci, s ktorým je náš súčasný každodenný život taký bohatý. Tínedžer chce na seba upozorniť, nechať ostatných, aby o sebe hovorili, to je bežná vec. Je úplne iné, keď dospelý muž hovorí to isté. Náhodne narazíte na jeho filozofovanie, čítate a neveríte vlastným očiam – ako to môže byť? Kto to píše? Nenormálne? Opatrne sa mu snažíte vysvetliť, že je to hustý ignorant, fantasticky negramotný a nevzdelaný človek. Že témy, ktoré sa snaží rozvinúť už dávno, nielenže taxatívne osvetlili a zverejnili skutoční, nie vlastnoručne pripravení vedci, ale samy sa stali základom pre následný rozvoj vedy.
Ale ako odpoveď budete počuť rovnaké argumenty: „Zhid!“ Autor nemá žiadne ďalšie argumenty.
A znova ste zmätení – je chorý? Alebo plní nejakú špeciálnu úlohu? Osoba so všetkou vážnosťou vyhlasuje, že 5×5 = 37. A „dokazuje“ to! Prečo to robí? Odkiaľ pochádza všetka táto alternatívna „veda“? Na čo sa zameriava?
Trik je v nepodstatnosti! V obyčajnej ľudskej bezvýznamnosti. Nie urážlivo, ale doslova.

Autormi týchto teórií sú nonentity! Sú to ľudia, ktorí nemajú ani vzdelanie, ani praktické a užitočné zručnosti, ktoré by im umožnili nájsť si svoje miesto v spoločnosti. Ide o ľudí, ktorí si uvedomili svoju vlastnú úbohosť a sociálnu podradnosť, ale nie sú zodpovední si za to sami … “
Je to samozrejme nepríjemné čítanie, ale musíte. Rád by som zverejnil kritiku alebo pohľad skutočného oponenta. Ale bohužiaľ to posielajú! Preto hovoria, že pri absencii pečiatkovaného papiera píšu na toaletný. Čo je to za súpera? Aj na toto odpovieme.

Čo je to éter?

Pravdepodobne sa nás Vy, čitateľ, chcete spýtať, „ktorých absenciu a nevedeckú povahu vedci už dávno dokázali“, – ako zlý Douglas ubezpečuje svoje stádo – ale niektorí „bezvýznamní ľudia“ napriek Echidnyho Douglasa, ešte stále chcú dokazovať existenciu Éteru v prírode!
Na túto otázku rád odpoviem.
Éter nie je len „hypotetické všetko prenikajúce médium, ktorého translačné poruchy, ktoré sa šíria rýchlosťou svetla, sa prejavujú ako teplo, svetlo alebo rádiové vlny a ktorých vírivé pohyby sa prejavujú ako magnetické pole. Nejde len o „najjemnejší piaty prvok starovekej a stredovekej prírodnej filozofie, fyziky a alchýmie“. Nejde iba o „hypotetickú hmotu, ktorá vypĺňa svetový priestor a vďaka svojim najjemnejším vlastnostiam preniká do všetkých tiel“, ako sa dočítate v rôznych encyklopedických príručkách …
Pozrite si jedinečný populárno-vedecký film štúdia Lennauchfilm: „ŠTRUKTÚRA VÁKUA“, kde sovietski vedci oznámia svoj verdikt: „Priestor v Tokamaku aj vo vesmíre nie je prázdny! Všetko je preniknuté éterom! Všetci z nás a všetky objekty sú vo vzduchu! A každú chvíľu pociťujeme jeho pôsobenie na Zemi ako gravitačnú silu … “
VIDEO: TU

Najdôležitejšie je však to, čo vedci nehovoria a o čom takzvaní kňazi mlčia (o tom dnes hovorím iba ja), Éter je to „Nebeské kráľovstvo“ vo svetožiare Krista Spasiteľa!
Preto je okolo Éteru toľko vzrušenia! A preto predstavitelia „vyvoleného ľudu“ urobili všetko pre to, aby z Chrámu vedy vyhodili o nich akúkoľvek predstavu! Práve z tohto všadeprítomného „Kráľovstva nebeského“, ktoré sa nachádza v samotných hĺbkach mikrokozmu a je základom celého nekonečného vesmíru, ovplyvňuje Duch, ktorý je Bohom, ľudí na ich genetickú štruktúru a dáva nám rôzne dary a talenty opísané v evanjeliu:
4 Dary sú rôzne, ale Duch je rovnaký;
5 a služby sú rôzne, ale Boh je rovnaký;
6 a činy sú rôzne, ale Boh je jeden a ten istý, ktorý robí všetko v každom.
7 Ale každému sa dáva prejav Ducha v prospech.
8 Jednému dáva Ducha slovo múdrosti, druhému slovo poznania ten istý Duch;
9 viera k druhému, tým istým Duchom; inému dary uzdravenia tým istým Duchom; 10 k iným zázrakom, k ďalšiemu proroctvu, k ďalšiemu rozlišovaniu duchov, k iným odlišným jazykom, k inej interpretácii jazykov.
11 Všetky tieto veci robí jeden a ten istý Duch a rozdáva ich každému osobitne, ako chce“
(Biblia, 1 Kor. 12: 11).
Je zaujímavé, že v Matúšovom evanjeliu v priamej Kristovej reči je celkom jasne povedané, aj keď v podobenstve, že vo vesmíre sa všetko veľké skladá z malého, toto malé sa skladá z ešte menšieho a základ
všetkého je najmenšia častica – „atóm hmoty“ (nie látky, ale hmoty! Židia tu oklamali tiež všetkých!), čo je menej ako všetky ostatné častice existujúce v prírode („menej ako všetky semená“).
31 Nebeské kráľovstvo je ako zrnko horčičného zrnka, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli.
32 ktorý, aj keď je menší ako všetky semená, keď vyrastie, je väčší ako všetky zrná a stáva sa stromom, takže prichádzajú vzduchové vtáky a utiekajú sa do jeho konárov.
(Matúš 13).
V súlade s jazykom podobenstva Kristus opäť vysvetlil ľuďom, že vo vesmíre je všetko tvorené z týchto „najmenších semien“, ktoré tvoria „Nebeské kráľovstvo“.

To je to, komu Albert Einstein ukradol myšlienku „kvantovej teórie svetla“! Od samotného Spasiteľa Krista z jeho popisu „Nebeského kráľovstva“ !!!

33 Hovoril im ďalšie podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je ako kvas, ktorý žena vzala a vložila do troch mier múky, kým nebolo všetko kysnuté.
34 To všetko hovoril Ježiš ľuďom v podobenstvách a bez podobenstva s nimi nehovoril.
(Matúš 13).
Vidíme teda, že Kristovo učenie obsahovalo prírodovednú časť, z ktorej sa mocnosti, ktoré boli vo „Svätej rímskej ríši nemeckého národa“ a Židia slúžiaci im, usilovali dlho zbaviť, ale nie v r. náboženstve, ale priamo vo vede o prírode!
A hoci „Svätá rímska ríša“ oficiálne zanikla v roku 1806, „Sila temnoty“, ktorá ju viedla, ako ju nazval Kristus, so svojimi nárokmi na ovládnutie sveta, so svojimi ambíciami a plánmi na reformu svetovej vedy nešla nikam.
Aby náboženstvo a veda nikdy nemohli prísť k „spoločnému menovateľovi“.
„Ale veľkňazom a vládcom chrámu a starším, ktorí sa zhromaždili proti nemu, Ježiš povedal: Ako keby si vyšiel proti lupičovi s mečmi a kolkami, aby si ma vzal? Každý deň som bol s tebou v chráme , a nezdvihol si ruky proti Mne, ale teraz svoj čas a SILU TMAVOSTI. “ (Lukáš 22: 52–53).
„Sile temnoty“ sa podarilo zreformovať svetovú vedu a zbaviť ju akejkoľvek predstavy o éteri až po zavedení židovských vedcov. Stalo sa to na konci 19., na začiatku 20. storočia. Kristovo „Nebeské kráľovstvo“ alebo éter, ako sa to inak nazývalo, bolo doslova nahradené prázdnym priestorom vo vesmíre, ktorý dostal latinizovaný názov „fyzické vákuum“, aby bol „vedecký“, čo v doslovnom preklade znamená z latinčiny. ako „prirodzená prázdnota“! Potom táto prázdnota napriek tomu dostala určité fyzikálne vlastnosti, napríklad „magnetickú permeabilitu vákua“, aby vôbec nevyzerali ako tupci!

No, Albert Einstein , ktorý zo všetkého najviac vložil ruky do eliminácie éteru z fyziky, sa stal podľa Židov nakoniec génius všetkých čias a národov!
Prečo bol éter vyhodený židovskými vedcami z Chrámu vedy?Je zrejmé, že v prvom rade preto, aby ľudia, ktorí čítajú v Biblii slová apoštola, adresovali Korinťanom:
„Neviete, že ste Boží chrám a vo vás žije Boží Duch?“ (1 Kor. 3:16), v žiadnom prípade nemohli pochopiť, že „Boží Duch“ nie je abstrakcia, ktorá je údajne absolútne nepochopiteľná, ale toto je ten najskutočnejší jav prírody, ako svetlo rôznych spektrálnych frekvencií, alebo ako napríklad hudba alebo zvuk s rôznymi nastavenými frekvenciami a amplitúdami.
„Reformu“ prírodovednej vedy navyše uskutočnili židovskí revolucionári s rovnakou aroganciou, s akou po roku 1945 vodcovia „svetového židovstva“ uvalili mýtus „holokaustu 6 miliónov Židov“. “ na svete. A hoci už ubehlo mnoho rokov, ľudstvo sa stále nemôže zbaviť ani vnucovaného mýtu „o holokauste 6 miliónov Židov“, ani výsledkov „reformy“ fyziky Židmi, počas ktorej zvrátili veľmi základný základ vedy o prírode!
Takže dnes musia vedci – „alternatívni špecialisti“ budovať správnu prírodovednú vedu, z ktorých osobne poznám dvoch – vyššie citovaných Vladimír Akimovič Atsyukovsky, autor „ETHYRODYNAMIKY“, a Peter Petrovič Gariaev, jeden z autorov „WAVE“ GENETIKA.
Takže stále žijeme v globálnom meradle pod „SILOU TEMNOTY“, ktorá riadi ľudstvo prostredníctvom umelo vytvoreného všadeprítomného „SVETOVÉHO ŽIDOVSTVA“.

Koniec „Sily temnoty“ sa však blíži! Ľudstvo sa pomaly, ale isto prebúdza z tmy…

V pokračovaní témy odporúčam čitateľovi prečítať si tieto tri články:

1. „Мы Библию читали! Благин, не надо держать людей за дураков!“ („Čítali sme Bibliu! Blagin, nesmieme prinútiť ľudí, aby vyzerali ako blázni!“)
2. „Холокост предсказан Христом-Спасителем, и он будет благом для общества“. ( „Holokaust predpovedal Kristus Spasiteľ a bude to pre spoločnosť požehnaním.“ )
3. „Кто спасёт евреев, когда мир узнает, что они сделали?“ („Kto zachráni Židov, keď svet zistí, čo urobili?“)
   Poznámka prekladateľa: Gariaev v 2020 predčasne zomrel, ako odmena za jeho celoživotnú prácu v oblasti genetiky a odhaľovaní pravej podstaty pôvodu ľudstva, nehodiace sa súčasnej totalite.

https://www.podtatransky-kurier.sk/za-zrkadlom/kam-sa-podel-erer-a-preco