Americký dolar ztrácí svoji globální pozici a přestává být klíčovou světovou rezervní měnou.

Tento názor vyjádřil Maxim Šejn, vedoucí oddělení investičních strategií „BKS Mir investicij“ v rozhovoru pro agenturu „Prime“.

Vysvětlil, že americká měna ztrácí svůj globální význam na pozadí neschopnosti USA zajistit další růst globální ekonomiky.

Také „poklesu dolaru“ napomáhá světová deglobalizace – v podmínkách zrychlujícího se rozpadu světa na měnové zóny jsou přední země nuceny zajišťovat investice a vlastní rozvoj samy. Specialista připomněl, že před sedmi lety Čína začala aktivně propagovat svou měnu, a tak Mezinárodní měnový fond (MMF) zařadil jüan do koše klíčových měn.

Postupem času mnohé státy začaly rozšiřovat podíl jüanu ve svých rezervách, čímž se snižoval objem dolaru. Takto jedná i Rusko, které snižuje podíl zúčtování v dolarech a vytváří alternativní platební systémy.

Na pozadí tohoto trendu začaly centrální banky těchto zemí snižovat podíl americké měny na svých rezervách, čímž se zvýšily jejich pozice v jüanech, rupiích, eurech a zlatě.

„Jen minulý rok centrální banky zvýšily poptávku po vzácném kovu o 80% ve srovnání s rokem 2020. Ani Rusko nezaostává. Pokud v roce 2013 tvořil dolar téměř 100% při zúčtování mezi námi a zeměmi BRICS, do konce roku 2020 se podíl americké měny snížil na 10%,“ konstatoval Šejn.

Zdroj:

https://sk.news-front.info/2022/03/19/expert-dolar-strati-postavenie-hlavnej-svetovej-meny/

Zmeny na americkom peňažnom fronte

Na pozadí ukrajinskej krízy v tichosti nastala prelomová udalosť v americkej ekonomike.

Rada Fedu zvýšila kľúčovú sadzbu o 25 bázických bodov – prvé sprísnenie menovej politiky USA za viac ako tri roky – od decembra 2018, čo sa javí ako obdobie z úplne inej éry.

Ako sa zmenila americká ekonomika za tieto tri roky? Po prvé, štátny dlh USA narástol katastrofálne – zo 100% na 130% HDP. Peňažná zásoba dolára sa vďaka nekontrolovanej emisii peňazí zvýšila o viac ako tretinu. To do značnej miery vysvetľuje prudký nárast dolárovej inflácie: pred tromi rokmi bol rast cien 2 %, teraz je to 8 %, čo je maximum za 40 rokov.

Nekontrolovaná inflácia núti Fed nejako utiahnuť skrutky a snažiť sa ho stabilizovať. Pred koncom roka Fed sľubuje šesť ďalších po sebe idúcich zvyšovaní sadzieb – teoreticky do začiatku roka 2023 môže stúpnuť nad 1,5 %. Ale to je len teoreticky.

V praxi sa v rokoch krízy, ktorá sa z pandémie plynule zmenila na energetickú, americká ekonomika ako narkomanka nachytala na lacné peniaze. Keď dávka injekcií týchto peňazí začne klesať, bude mať „absťák“. A posledná vec, ktorú si Biden želá, je umožniť krach akciového trhu v predvečer volieb do Kongresu, v ktorých už Demokratickej strane aj tak hrozí volebný debakel historického rozsahu.

Ak sa teda energetická kríza zhorší, bude zrejmé, že zvýšenie sadzieb prudký rast cien nespomalí. Ešte väčšími problémami ale ohrozuje len zadlženú ekonomiku, hypotekárny trh a akciové indexy. To môže Bidena prinútiť vyvinúť tlak na Fed, ktorý ho prinúti prestať zvyšovať sadzby pred voľbami.

V podmienkach palivovej krízy 70-tych rokov Fed tiež nedokázal dlhodobo zabrániť rastu inflácie. Vtedy však drakonické opatrenia so zvýšením sadzby na 18% dokázali zvrátiť inflačnú špirálu. Teraz nikto vo Washingtone nemá politickú vôľu podniknúť takéto kroky. To znamená, že inflácia sa bude aj naďalej vymykať kontrole a dolárový systém sa bude naďalej rozpadať.

Malek Dudakov

https://sk.news-front.info/2022/03/18/zmeny-na-americkom-penaznom-fronte/

Rozruch v EÚ pre „katastrofálne“ dôsledky sankcií proti Rusku

Európa horúčkovito hľadá opatrenia, ako nejako zmierniť bolesť z prudko stúpajúcich cien pohonných hmôt uprostred ukrajinskej krízy, píše paneurópska publikácia „EURACTIV“.

Dobré riešenia však neexistujú a krajiny EÚ musia konať samy „na vlastné triko“. Rovnako ako na začiatku pandémie COVID-19 neexistuje vôbec žiadna „celoeurópska jednota“.

Napríklad Švédsko, kde sú dane z palív najvyššie na kontinente, oznámilo dočasné zníženie taríf na benzín až o 0,12 eura za liter, Holandsko sa rozhodlo znížiť DPH na zemný plyn, elektrinu a kúrenie a Belgicko zavádza „ sociálne tarify“ v nájomnom a komunálnych službách pre chudobných.

V Poľsku dostane pomoc asi 5 miliónov rodín – okrem toho ich určite zahreje vyhlásenie premiéra Mateusza Morawieckého, že „boj proti Putinovi niečo stojí“. Taliansko je pripravené minúť na protikrízové ​​opatrenia 5,5 miliardy eur a Nemecko zdvojnásobuje štátnu podporu pre zraniteľné skupiny obyvateľstva.

V tejto veci však neexistuje žiadne kolektívne rozhodnutie EÚ. A obyvatelia Starého sveta už chápu, že niektorí zaplatia oveľa viac ako ostatní.

Najhoršia je situácia s pohonnými látkami. Po tom, čo na čerpacích staniciach v Maďarsku došiel benzín a vypukla panika, musela Budapešť obmedziť dodávky paliva pre autá s hmotnosťou nad 7,5 tony. Slovinsko, ktoré sa rozhodlo zmraziť ceny na čerpacích staniciach, okamžite čelilo prílevu áut z Talianska. A v Španielsku kamionisti celkovo oznámili „katastrofickú“ situáciu s cenami nafty a teraz je premiér Pedro Sanchez nútený blúdiť po EÚ a hľadať aspoň nejaké riešenie. A Madrid už naznačil, že ak sa riešenie nenájde, podnikne jednostranné kroky.

Mnohí na kontinente vkladajú svoje nádeje do samitu EÚ, ktorý sa bude konať 24. až 25. marca: mal by vypracovať spoločnú akčnú stratégiu. Medzitým musíme konštatovať, že povestná „európska solidarita“ zlyháva vždy, keď ide o peniaze.

https://sk.news-front.info/2022/03/18/rozruch-v-eu-pre-katastrofalne-dosledky-sankcii-proti-rusku/

Russtrat