Napadlo vás někdy, že dějiny ve skutečnosti mohly být zcela jiné, než se to učíme ve škole? Když začneme důkladněji studovat historii s překvapením zjistíme, že leccos tu jaksi nesedí. Jak je to možné? Je to jen naše neznalost nebo došlo k úmyslnému falšování oficiální historie? Slyšeli jste o tom, že my Slované jsme možná potomky nejstarší evropské civilizace?
Víte o tom, že genetika přepisuje celou historii Slovanů, ale v našich školách se stále učí po starém? Vědí to už Slovinci, Rusové, Poláci, jen naši slovenští a čeští historici se stále jaksi bojí. Proč? Existovala dávná civilizace za Uralem? Existovala Hyperborea? Co o tom říkají staré indické eposy? Tajuplný příběh ztracené Tartarie. Došlo ke katastrofické změně klimatu? A nebylo to ani tak dávno?
Existovaly v minulosti zázračné zbraně? Kdo vlastně porazil Napoleona v Rusku? Jak to bylo s údajnou invazí Mongolů do Ruska a Evropy? Jaké jsou tedy skutečné nezkreslené dějiny? A týká se to i nás na Slovensku. Je zde příliš mnoho otázek a paradoxů, aby oficiální historie mohla být pravdivá. Co víme o bájné Tartarii? Kde je nějaký souhrn toho, co se dá z dostupných zdrojů dozvědět o Tartarii? Učíme naše děti i sami jsme rukojmími šablon historických pravd, polopravd i lží anglosaské provenience. A skutečnost, fakta i pravda, ty kde jsou?
Rozsiahle územia starého kontinentu obýval od úsvitu dejín najväčší národ Európy. Slovania.
Na zdanlivo nekonečných priestoroch Ruskej tabule, od Kaukazu až po úpätie Hindukušu, cez Malú Áziu a ostrovy Egejského mora až na Peloponézsky polostrov, Balkán a sever Apeninského polostrova až po Severné more, od južnej Škandinávie po údolia karpatského masívu a nížiny Strednej Európy, žili kmene hovoriace príbuzným jazykom, dorozumievajúc sa jednotnými znakmi písma s jednotnou mytológiou. Teda enormné územia pravlasti etnika sensu lato, ktoré sa tvorili po poslednej dobe ľadovej ústupom ľadovcov z vrcholov a údolí najvyšších európskych horstiev. Tak sa začína na nich v kolíske Slovanov rodiť impozantná Dunajská civilizácia. Civilizácia s najstaršou gramotnosťou a prvou medenou metalurgiou na svete.
Na počiatku nami známej histórie vstupuje do európskych dejín ako Vinčanská kultúra. Začala sa rozvíjať na strednom toku Dunaja, a podľa archeologických, antropologických, etymologických, grafématických a genetických výskumov o jej protoslovanskom charaktere sa nedá pochybovať. Množstvo doposiaľ nájdených archeologických artefaktov tejto kultúry poukazuje na rozsiahle územie. Slovanská história sa začala písať 8 tisíc rokov pred Kristom. Samotná jej písomná gramotnosť uzrela svetlo sveta 6 tisíc rokov pred Kristom (o písomnej gramotnosti Slovanov je podrobnejšie písané v Almanachu Zem a Vek MMXIV).
Výskum Vinčanskej kultúry, ako prvej kultúry poznanej v histórii vôbec, umožnil uvažovať o Európe ako o kolíske ľudskej civilizácie. Nespočetné generácie slovanskej sociogenézy nesú svoju identitu od svojej kolísky až do recentu. Na svojej ceste históriou ovplyvňované klimatickými, demografickými a existenčnými faktormi, migrovali slovanské kmene Európou, ale i do Indie, Malej Ázie na ostrovy Egejského mora a do Afriky, kde všade zanechávali po sebe stopy. Na svojich cestách zažívali obdobia rozkvetu i poroby. Mnohé kmene toto historické putovanie i neprežili. Mnohé boli asimilované silnejším etnikom. Všetci však podliehali formovaniu vplyvom prostredia, klimatických zmien i genetického obohacovania, ale i úpadku, podľa zákonov evolúcie. Avšak sami tiež ovplyvňovali iné neslovanské etniká a zanechávali genetické stopy. Zanechávali však aj stopy etymologické ďaleko od dnešných slovanských území. Prechádzajúc tisícročiami diferencoval sa národ Slovanov na mnoho kmeňov a vývojom rečovej, kultúrnej, zvykovej a mentálnej odlišnosti na dnešné slovanské národy. Často si však niesol v sebe vzájomnú nevraživosť, ktorá mnohokrát v histórii vplyvom politických zrážok prerastala až do vzájomného ničenia. Hoci sa dnes jednotlivé slovanské národy v mnohom líšia, predsa majú spoločnú duchovnú podstatu ukrytú v slovanskej mytológii. Mytológii vychádzajúcej s prírody, uctievania prírodných živlov, rituálnych obradov a sveta mágie a uctievania počiatočnej sily ako tvorcu všetkého. Majú spoločných predkov, ktorí uctievali spoločné slovanské božstvá a mali spoločné dejiny. A v konečnom dôsledku majú spoločný genetický základ odlišný od iných etník. Sú teda originálnym a autochtónnym európskym etnikom. Tým je ale spochybnená súčasná teória o príchode Slovanov na svoje územia v piatom storočí nášho letopočtu – teória sťahovania národov. Autentická a umelo maskovaná pravda o histórii Slovanov je dnes ukrytá pod nánosom umelo vytvorených teórii a ideologických špekulácií. Dejiny Slovanov sú rozkradnuté, programovo deformované. Fakty, ktoré sa nedajú úplne pochovať sú prisvojené inými etnikami. Nové objavy v historických, archeologických, etymologických, grafématických a genetických vedách, sa vďaka metodologickým a technickým možnostiam dneška, sa však posúvajú k bodu, kedy bude treba prehodnotiť dejiny slovanských národov a prepísať ich. U ideologických odporcov to vyvoláva zdesenie a priam hysterické popieranie účasti slovanského etnika na tvorbe európskych dejín. V chorobnej túžbe ovládať Slovanov sa snažia zachovať deformovaný obraz o nich, ako o spoločenstve neschopnom samostatne o sebe rozhodovať. V minulosti sa to dialo otvoreným etnickým útlakom. Dnes prostredníctvom umelého, neorganického scenára liberálneho kozmo-politizmu a globálnej filozofie a konzumnému životnému štýlu sa snažia petrifikovať status quo.
Vráťme sa však k histórii. Kmene, ktoré ako prvé, okolo roku 4.500 pred Kristom začali šíriť civilizačné prvky vinčanskej kultúry obývali severnú časť Apeninského polostrova. Tu zanechali etymologické a genetické stopy. Na základe etymologických a grafémických poznatkov vidíme, že výrazným spôsobom ovplyvňovali kultúru južne žijúcich latinských a gréckych kmeňov. Na základe genetických stôp môžeme sledovať potomkov Etruskov až do súčasnosti. Z mladšieho historického obdobia, 3.800 rokov pred Kristom predpokladáme migráciu Chetitov do Malej Ázie, alebo ich asimiláciu slovanským etnikom. Ich reč považuje dešifrovateľ chetitského písma, Bedrich Hrozný za staroslovenčinu a ich prvé, hieroglyfické písmo, je totožné zo znakmi z kolísky Slovanov. Mali by sme sa zamyslieť i nad dejinami Sumerov, ktorých pokladáme za objaviteľov písma. Texty ich hlinených tabuliek s mladšími znakmi klinového písma hovoria, že prišli z lesov severu. Znaky ich staršieho hieroglyfického písma poukazujú na Slovanskú kultúru. Grafemické stopy slovanskej kultúry nachádzame v minojskej kultúre na Kréte a Cypre, ale i v starej Fenícii. Na základe exaktných paleoklimatických zistení v spomínanom období totiž nastáva náhle ochladenie. To zrejme spôsobilo príčinu migrácie (aj) slovanského kmeňa Áriov zo severozápadnej Európy do Indie. Indickí historici kladú obdobie rozmachu vyspelej harapskej kultúry do obdobia prvej vlny árijskej migrácie. Druhá migračná vlna Árijcov o tisíc rokov neskôr už nachádza Harapskú kultúru bez života. V tomto období zaniká aj Vinčanská kultúra. Avšak jej civilizačné prvky sa šíria ďalej. Z Karpatskej oblasti sa časti kmeňa Vandalov presúvajú na sever. Genetické stopy, etymologické a grafémické stopy nachádzame v Južnej Škandinávii dodnes.
Z uvedených faktov a ich súvislosti vyvstáva otázka či teória o indoeurópskych národoch je reálne udržateľná? Všetko hovorí o tom, že je to umelá konštrukcia vytvorená na zakrytie Slovanskej histórie. Ak indický kmeň Drávitov po príchode do Európy učil Slovanov medenej metalurgii, ako vysvetlíme, že Slovania vyrábali medené výrobky o dvetisíc rokov skôr. A prečo dnešná historiografia o tom mlčí? Je to nekompatibilné s „anglosaskou historickou dogmou“. Samozrejme má to svoj účel. Ona totiž pozná len keltské a germánske kmene. Niekto to tak proste určil. Inak vážený nemecký filozof, pán Herder, jednoducho zoradil európske kmene bez akéhokoľvek opodstatnenia a priradil im etnicitu. Miesto na slnku. Na Slovanov potom už veľa nezostalo. Nemohli sme teda tvoriť dejiny, lebo ich tvorili Kelti a Germáni. Je to logické, nie?
Po vzniku Rímskej ríše sa Slovanské kmene ocitli v priamom susedstve, alebo ako rímsky občania ich provincií. Napriek tomu, že rímski historici poznali slovanské kmene, dnešná historiografia je k tomu nevšímavá. Pritom antickí autori, Herodotos a Aristoteles už 500 rokov pred Kristom opisujú oblasť stredného Dunaja… (Ister) „ktorý preteká krajinou Skýtov“…Stopäťdesiat rokov pred Kristom hovorí Rímsky historik Strabon o Kvádoch a Sarmatoch. V prvom storočí po Kristovi píše Plínius starší o Markomanoch a Moravanoch a …“najbližšie k Panónii žijú Venedi“…Napriek tomu naďalej na školách učíme, že Slovania sem prišli v 5-tom storočí po Kristovi. Asi si naozaj myslíme, že sme múdrejší ako Plínius, ktorý vtedy žil. Byzantský historik Jordan v roku 500 po Kristovi píše…..“ Venedi majú množstvo kmeňov a každý má svoje meno, ale všetci sa považujú za Venedov-Slovenov“… Sto rokov pred Jordanom, sa bojové družiny kmeňových zväzov slovanských Vandalov vydávajú na juh a roku 406 spustošia rímsku hranicu na Ríne. Súčasne Vizigóti pustošia Rím. Od zničenia Ríma sa meno Vandal stáva synonymom ničenia až dodnes. Druhá skupina Vandalov vyplieni africké Kartágo. V piatom storočí znovu prekračujú slovanskí jazdci Dunaj a porážajú Byzantskú armádu. Niečo tu nesedí? Áno. Veď pán Herder zaradil Vandalov medzi Germánov. Nikoho nezaujíma, že sú to geneticky Slovania, ich reč bola podobná východoslovenskému nárečiu, sčasti ukrajinčine a bieloruštine a ich písmo má pôvod v kolíske Slovanov. A naďalej tvrdošijne ohlupujeme mladú generáciu „bájkami“ a vedomými klamstvami o Slovanoch prichádzajúcich v polovici predminulého tisícročia do Európy, umazaných z Pripiatských močiarov.. Ako by sme mohli rozvrátiť Rím? Tak to je predsa napísané. A aké etnikum tu žilo predtým, v neolite a dobe bronzovej? Nuž, pomôžeme si lužickou kultúrou, púchovskou kultúrou a kultúrou ľudí popolnicových polí a nemáme problémy s etnicitou. Poznatky z histórie Slovanov spravidla čerpáme zo stredovekých kroník, ktorých vierohodnosť je sporná.
Úplne nepochopiteľná je situácia pri archeologických nálezoch. Na východe Slovenska, pri Spišskom Štvrtku sa nachádza lokalita Myšia Hôrka. Je tu odkryté praveké sídlisko minojského typu s najstarším murovaným opevnením a kamennými strážnymi vežami v strednej Európe. Pravouhlo usporiadané ulice, uprostred sa nachádza citadela, sídlo vládcov. Vek tohto prastarého osídlenia má 3.500 rokov.
V Holíči, na slovensko-moravskom pomedzí bol objavený rondel, väčší ako jeho mladší brat v Stonehenge. Jeho vek je podľa geologických vrstiev určený na 3.500 rokov. Túto vzácnu archeologickú pamiatku sa podarilo zachrániť doslova z lyžice bagra. Mohutné, až osem metrov vysoké stély sú husto pokryté kresbami a znakmi. Tieto znaky sú totožné zo znakmi lokality Vinča. Je to praslovanské písmo. Unikátom je historicky prvé zobrazenie slovanského boha Perúna s jeho povestným kladivom.
Neďaleko Kremnice sa nachádza Velestúr. Vrch nazvaný podľa Slovanského boha. Na jeho úpätí sa nachádza nápis vyrytý do kameňa. Ešte i dnes sa nájde dosť „odborníkov“, čo tento nápis spochybňujú. Napriek všetkým špekuláciám sa nedá poprieť, že nápis zo znakov totožných so znakmi vinčanského písma je písaný staroslovanským rúnovým písmom. Nápis je starý 3.500 rokov.
Tri lokality z územia Slovenska rovnakého veku a s rovnakými znakmi písma. Ešte stále nám to nič nehovorí? Ešte stále budeme našu históriu prenechávať iným? Ešte stále budeme v školách učiť, že územie Slovenska v tomto období bol hustý prales, kde žil ľud bez identity zahalený v kožušinách a žijúci v polozemniciach prikrytých čečinou? Kedy sa už konečne zobudíme a začneme s úctou hľadieť na odkaz predkov?
Kráčajúc dejinami Slovanov je potrebné zastaviť sa pri dôležitej udalosti. Približne šesťdesiat rokov od návratu Slovanov z rímskeho a byzantského ťaženia vytvára legendárny zjednotiteľ Slovanov Samo voľný kmeňový zväz. V roku 623 vzniká Samova Ríša. Je to symbolický dátum. Je to prvé nám známe zjednotenie Slovanov. Samo zjednotil kmene s rozdielnymi názvami pod pôvodný historický názov Sloveni. Po roku 833 vládca ríše Slovenov, v dejepise nie správne zapísanou ako Veľká Morava, kráľ Svätopluk, zjednocuje takmer všetky známe európske kmene Slovanov do najväčšej Stredoeurópskej ríše. O niečo neskôr sa východné slovanské kmene zjednocujú do štátneho útvaru Kyjevská Rus s hlavným mestom Slovenk, dnes Nižný Novgorod. Na Balkáne vzniká pomerne stabilná Bulharská ríša. I keď sa zjednotenie dialo prostriedkami stredoveku – mečom, slovom, diplomaciou a náboženským nátlakom, predsa to symbolizovalo politickú a územnú jednotu Slovanov.
V súčasnom globalizovanom svete, vplyvom ekonomického a liberalizačného spoločenského tlaku sú slovanské národy prinútené k ochrane svojej identity. I keď stav súčasnej civilizácie navodzuje pocit bezmocnosti, mnohí veria, že obroda ľudstva je v rukách Slovanov.
Ak sme niekedy až nekriticky úctiví k mozgovému potenciálu vedcov z atlanticko-západoeurópskeho priestoru a ďalekého východu, napríklad v elektronickom a informačnom priemysle, obzrime sa na chvíľu na svoje dejiny. Uvidíme, že na začiatku týchto procesov bol „nejaký“ Srb Tesla, že prvý krát zaznela z éteru veta „nejakého“ Slováka Murgaša „Počuje ma tu niekdo?“, že „nejaký“ Slovák Štefánik, zakladateľ modernej meteorológie, chcel na prenos správ použiť vynález Murgašovej bezdrôtovej telegrafie, že moderná fotografia je vynálezom „nejakého“ Slováka Petzvala, že teória relativity by nebola vznikla, podľa vyjadrenia samého Einsteina, keby po jeho boku nestála jeho prvá žena Mileva Marič, mimoriadne nadaná srbská fyzička, že radiáciu objavila Poľka Sklodowská, že chemické prvky do systému zoradil Rus Mendelejev… a pokračovať by sme mohli ďalej.
Buďme hrdí na svoju históriu. Veď sme na tento svet priniesli gramotnosť a celé tisícročia sme obohacovali európsku civilizáciu. Tak ako nedávnu, strednodobú tak aj dávnu minulosť máme viac menej spoločnú, tak aj naša súčasnosť i perspektíva, by nám mali byť imperatívom spoločnej snahy, dať na reálnu úroveň poznania fakty pri interpretácií dejín. Druhí to nespravia za nás. Práve naopak. Od nepamäti platí, že kto pozná a ovláda dejiny, ten ovládne aj budúcnosť. Alebo chceme ostať bez nej?
