Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin vo svojom prejave o stave krajiny pripomenul príčiny vojenského konfliktu, ktorý podnecoval Západ už v roku 2014, keď podporil na Ukrajine „protištátny prevrat“. Ukrajinci sa tak podľa neho stali „rukojemníkmi svojich západných pánov“, ktorí Ukrajinu okupujú politicky, ekonomicky a vojensky.
Rusko robilo všetko pre to, aby vyriešilo situáciu na Donbase na východe Ukrajiny mierovou cestou. Vyhlásil to v utorok v príhovore o stave krajiny ruský prezident Vladimir Putin a zároveň obvinil Západ z hrania „špinavej hry“ s Ukrajinou.
Podľa šéfa Kremľa bolo vlani vo februári „všetko pripravené na“ odvetné kroky Ukrajiny na Donbase. „To všetko bolo v rozpore s dokumentami, ktorá prijala Bezpečnostná rada OSN“.
„Rád by som zopakoval – vojnu začali oni a my sme použili silu, aby sme ju zastavili,“ vyhlásil Putin, pričom vôbec prvýkrát použil slovo vojna v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu, všíma si Sky News.
„Oni rozpútali vojnu. My využívame silu na to, aby sme ju ukončili. Ciele Západu sú neobmedzená moc. Už vynaložili vyše 150 miliárd dolárov, aby zásobovali kyjevský režim,“ zdôraznil.
„Bránime ľudí na svojich historických územiach a usilujeme sa o bezpečnosť v našich krajinách. Chceme likvidovať hrozbu, s ktorou prichádza neonacistický režim na Ukrajine, ktorý sa tam objavil v dôsledku prevratu z roku 2014. Preto sme rozhodli o špeciálnej vojenskej operácii,“ vyhlásil ruský prezident vo svojom každoročnom prejave.
Putin: Zodpovednosť za eskaláciu konfliktu leží na pleciach Západu
Podľa Putina Západ v roku 2014 podporil na Ukrajine „protištátny prevrat“. Ukrajinci sa tak stali „rukojemníkmi svojich západných pánov“, ktorí Ukrajinu okupujú politicky, ekonomicky a vojensky. „Tento režim neslúži národným záujmom. Slúži záujmom zahraničných mocností“, povedal.
„Zodpovednosť za podnecovanie ukrajinského konfliktu, za eskaláciu a za nárast počtu obetí leží celá na pleciach Západu a samozrejme kyjevského režimu. Na súčasnom ukrajinskom režime, pre ktorý je ukrajinský národ cudzí,“ vyhlásil Putin.
Dodal, že Západ sa snaží spraviť z miestneho konfliktu globálny, ktorý môže vyústiť do 3. svetovej vojny. „Budeme reagovať náležitým spôsobom. Hovoríme o existencii našej krajiny,“ vyhlásil.
„Čím viac západných systémov s dlhým dosahom bude Ukrajine doručených, tým ďalej budeme nútení presunúť hrozbu od našich hraníc,“ pohrozil ruský prezident.
Rusko bolo podľa Putina otvorené k dialógu so Západom o rovnoprávnom systéme bezpečnosti, no dostávalo len „nepravdivé odpovede“.
Putin vo svojom prejave poukázal na dekadenciu Západu, keď sú kňazi nútení v niektorých krajinách sobášiť páry rovnakého pohlavia a pripomenul aj notoricky známe pedofilné praktiky globálnej elity. Korporátne médiá v rukách týchto zločincov a poskokov globálneho zločineckého Syndikátu však o podobých vážnych podozreniach zaryto mlčia, napriek mnohým dôkazom.
Prezident Ruskej federácie už v roku 2017 vo svojom prejave spomenul satanizmus a pedofíliu ako produkty morálnej krízy, ktorú vytvorili samotné západné vlády.
Viac vo videu:
Rusko podľa jeho slov prišlo na Ukrajinu iba zachrániť obyvateľov Donbasu. Väčšinu tejto oblasti od roku 2014 kontrolujú preruští separatisti, ktorí s Kyjevom odvtedy bojovali. Putin navyše tvrdí, že Moskva robila všetko pre to, aby bol konflikt vyriešený mierovou cestou.
„Za našim chrbtom sa však pripravoval iný scenár. Západné vlády hovorili o tom, že chcú aj mier na Donbase, ale ako vieme, bol to len podvod a krutá lož,“ uviedol Putin.
Zelenského režim v Kyjeve obvinil z politických vrážd a represií. Ukrajinci sa podľa neho tiež usilujú o jadrové zbrane. „Chystali sa zbrane a pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie sa viedli rokovania o dodávaní ťažkej techniky na Ukrajinu. Všetko to smerovalo k tomu, že by Ukrajina mohla mať jadrové zbrane,“ pokračoval Putin.
Zmienil sa aj o existencii biologických laboratórií USA na Ukrajine.
„Ukrajina bola pripravená na veľkú vojnu, dnes to dokonca priznávajú a vôbec sa za to nehanbia,“ povedal šéf Kremľa.
Putin kritizoval ruských oligarchov
Putin v prejave skritizoval ruských oligarchov, že míňajú príliš veľa peňazí na paláce a jachty. Miesto toho by sa podľa neho mali zamerať na pomoc s rozvojom vlastnej krajiny, informuje portál Sky News.
Niektorí z nich podľa Putina vnímajú Rusko ako iba „zdroj príjmov a o tieto peniaze ich pripravil Západ“ čím šéf Kremľa narážal na západné sankcie a zmrazenie účtov ruských oligarchov.
„Nikto z bežných občanov našej krajiny ich neľutoval pre ich masívne finančné straty. Nikomu nebolo ľúto, že prišli o paláce a jachty,“ dodal Putin.
Rusko pozastavuje plnenie záväzkov dohody o kontrole jadrových zbraní
Rusko pozastavuje plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní. Oznámil ďalej vo svojom prejave ruský prezident.
Putin zdôraznil, že Rusko od zmluvy neodstupuje, ale „pozastavuje svoju účasť“ pri jej plnení. Dodal, že Moskva musí byť pripravená obnoviť testy jadrových zbraní v prípade, ak to urobia USA.
Celý Putinovom prejav zo dňa 21. februára 2023:
Na základe Novej dohody START, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2011, môžu mať Rusko a Spojené štáty najviac 700 medzikontinentálnych balistických rakiet, vysvetľuje Reuters.
Dohodu v roku 2010 podpísali vtedajší prezidenti USA a Ruska – Barack Obama a Dmitrij Medvedev, jej platnosť mala pôvodne vypršať vo februári 2021. Americký prezident Joe Biden, ktorý nastúpil do funkcie 20. januára 2021, okamžite navrhol predĺženie dohody o päť rokov, s čím Putin súhlasil.
Vzájomné inšpekcie jadrových zbraní boli pozastavené v roku 2020 pôvodne pre pandémiu ochorenia COVID-19. Odvtedy sa Washingtonu a Moskve nedohodli na ich obnovení.
Rusko a Spojené štáty disponujú najväčším jadrovým arzenálom na svete. Moskva má zhruba 6257 jadrových hlavíc, zatiaľ čo tri štáty NATO – USA, Francúzsko a Británia – disponujú spoločne 6065 jadrovými hlavicami, uvádza Združenie na kontrolu zbraní (Arms Control Association) so sídlom vo Washingtone.
Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyvoláva obavy z najvážnejšej konfrontácie medzi Ruskom a Spojenými štátmi od kubánskej raketovej krízy z roku 1962.
Putin sa v prezidentskej funkcii prihovoril Federálnemu zhromaždeniu v utorok už 18. krát. Predtým to bolo v apríli 2021. Vlani príhovor o stave krajiny nepredniesol, čo Kremeľ odôvodnil „dynamikou udalostí“ vlaňajšieho roku, píše agentúra DPA.
ZDROJ: tvnoviny.sk / cnn.iprima.cz / YouTube / pluska.sk / ta3.com / InfoVojna / cz24.news