Tak napríklad tieto. Povedal, že podľa Rakúskeho ústavného zákona je zlato , ktoré je uložené v bankovom trezore majetkom klienta a nie banky. To je síce pravda, ale…… Tak som sa ho opýtal, kde berie tú istotu, že poslanci parlamentu zákon nezmenia a ešte predtým si svoje zlato nevyberú? Tvrdil mi, že v žiadnom prípade poslanci rakúskeho parlamentu nezmenia ústavný zákon, lebo aj oni sú ich klientmi, resp. klientmi Wiener Privatbank, či Partner bank a išli by sami proti sebe.
Tak som ho upozornil, že tie jeho tvrdenia sú len prázdne sľuby. Pretože napr. predtým, keď sa vláda na Cypre rozhodla ukradnúť vkladateľom ich peniaze z bánk, tak si politickí lídri a niektorí podnikatelia vybrali, resp. previedli svoje peniaze z tamojších bánk do zahraničia oveľa skôr , ako došlo k hlasovaniu v cyperskom parlamente.
Na to mi opäť zopakoval tú svoju akože garanciu.
Druhým jeho tvrdením bolo, že bohatí a vplyvní ľudia nikdy nedopustia to, aby bolo zlato skonfiškované. Tak som sa ho opýtal, že čo to teda bolo napr. v USA v roku 1934, kedy vláda vydala príkaz, že obyvateľstvo je povinné jej odovzdať svoje zlato- Gold reserve act. Samozrejme, že ako prví na to doplatili Tí, ktorí mali svoje zlato uložené v trezoroch bánk.
On mi však znova zopakoval to svoje.
Chválil sa tým, ako ich školí istý ekonóm z INESS- u, autor knihy- Ekonomický význam zlata ako komodity s monetárnym dopytom. Zároveň mi tou knihou šermoval pred nosom. Chápem, že na Veľa klientov to môže urobiť dojem, keď pred nich položíte nejakú odbornú literatúru a navyše od známej osobnosti. Je len obrovská škoda, že takýto skvelí ekonómovia, akým je určite aj dotyčný pán venujú svoj čas takýmto firmám a ich ľuďom, ktorých sa odvážim nazvať jedným slovom- šmejdi.
Počas nášho rozhovoru ani raz nespomenul poplatky a podmienky týkajúce sa bankového zlata.
Ako na potvoru sa mi o pár dní neskôr dostala do rúk zmluva na produkt, ktorý ponúkajú- GOLDKONTO- zlatý účet. Tento produkt od banky Wiener Privatbank a tiež produkt Golddepot od Partner bank ponúka veľa ,,poradenských spoločností” na trhu.
Po prečítaní tých ,, extra výhodných” zmluvných podmienok som bol v obraze a úžase zároveň. Čudujem sa a bohužiaľ konštatujem, že ľudia sú schopní sami sebe podpísať aj úmrtný list.
Rozhodol som sa napísať mu mail, v ktorom som ho požiadal, aby mi na moju adresu, ktorú som mu uviedol do mailu poslal ním podpísaný list, že sa mi písomne zaručuje, že v Rakúsku nikdy parlament nezmení Ústavný zákon a teda klienti o svoje zlato v banke, ktoré tam mimochodom aj tak nemajú, nikdy neprídu.
Taktiež so ho požiadal, aby na moju adresu zaslal písomne, že mi garantuje, že sa nikdy nestane to, že akákoľvek vláda na Slovensku nezhabe klientom ich zlato.
Odpísal mi zopár urážlivých fráz a tiež, že oni sú len sprostredkovatelia, pričom len predávajú produkty rakúskych komoditných bánk, a že si neželá, aby som mu ďalej písal.
Investícia do drahých kovov je v dnešnej dobe určite tá správna vec. Treba si však dávať pozor s kým sa na danú tému rozprávate, čo Vám dotyčný rozpráva a či to má hlavu a pätu.
Pretože napr. v Českej republike už Česká národná banka vydala upozornenie, kvôli veľkému množstvu firiem, ktoré ponúkajú ľuďom ,, výhodné investovanie” do zlata, a to formou zlatých účtov. Bližšie info: http://euro.e15.cz/archiv/sporeni-do-zlata-muze-vyjit-pekne-draho-1030545 . V danej banke totiž žiadne zlato nemáte. Máte len ,, zlatý nárok”, a to sú dve rozdielne veci. V tomto prípade hovoríme o nealokovanom zlate a vtedy sa stávate nezabezpečeným veriteľom, pričom v prípade krachu banky, či firmy môžete o zlate iba snívať. Treba teda rozlišovať medzi alokovaným a nealokovaným zlatom. Ak vlastníte alokované zlato, tak vlastníte konkrétne zlato a viete jeho identifikačné číslo.
Rozdiel medzi alokovaným a nealokovaným zlatom teraz vidia napr. V Nemecku. Nemci chceli totiž svoje zlaté rezervy stiahnuť z USA a Francúzska naspäť. Len akosi zistili, že americká centrálna banka FED zrejme ich zlato nemá. Ak by ho mala, tak ho Nemecku nebudú vracať 8 rokov, ale dodajú ho čo najskôr.
Je potrebné si uvedomiť, že nie je možné tvrdiť to, že peniaze, ktoré máme uložené v banke sú našim majetkom, pokiaľ tu máme systém frakčných rezerv. Nakoľko aj zlato a striebro sú peniaze, toto sa vzťahuje aj na ne, pokiaľ ich nemáme vo fyzickej podobe a pod vlastnou kontrolou. Môžu byť totiž tiež požičané, či prenajaté. Frakčné bankovníctvo teda banky uplatňujú aj pri zlate a striebre.
Hovoriť o tom, že bankový účet je krytý zlatom je asi to isté, ako keby ste si v banke otvorili účet na ktorom budete mať papierové peniaze.
Na to, či v danej banke máte naozaj zlato, prídete až vtedy, keď začne ísť do tuhého. Vtedy, keď sa väčšie množstvo ľudí rozhodne poslať si zlato domov vo fyzickej podobe. V tej dobe banky môžu a určite budú mať problémy s jeho vyskladnením, pričom napr. nemusia vyhovieť každému, môžu odkladať dobu vyskladnenia, pričom verím, že veľa z tých klientov sa k nemu vôbec nedostane. Toto sa napr. udialo v roku 2013 v prípade holandskej banky ABN Amro a iných.
Poplatkom, podmienkam a ďalším skutočnostiam ohľadom produktu, ktorí ponúkajú ,,borci” od Zepter- u a iných firiem sa budem venovať v budúcom blogu. Investovať do vhodných aktív je síce fajn, len sa prosím nenechajte niekým o..bať.
Zároveň Vás prosím, aby ste tento blog poslali aj širšiemu okruhu svojich známych, aby sa náhodou nedali nachytať na takéto kvalitné ,, sporiace” produkty do zlata. V prípade Vašich otázok na túto problematiku ma môžete kontaktovať na mail, ktorý je v profile.
Štefan Kompanek
Zdroj: http://kompanek.blog.sme.sk/c/349377/Pozor-Nie-je-zlato-ako-zlato.html#ixzz2tpMK1InD