Podľa legendárneho informátora projektu Montauk Ala Bieleka USA v roku 1936 prvýkrát objavili technológiu cestovania v čase a na víťazstvo v druhej svetovej vojne im pomohla budúcnosť. Bielekova prekvapujúca informácia poskytuje odpoveď na častú otázku týkajúcu sa mimozemských zásahov do ľudských záležitostí: „Ako mohlo nacistické Nemecko prehrať vojnu, ak dostávalo technologickú pomoc od Drakobijcov“, ako tvrdia zasvätenci do tajného vesmírneho programu, napríklad William Tompkins vo svojej sérii kníh Vybraní mimozemšťanmi?

Bielek 20. apríla 2000 nahral video svedectvo o svojej účasti na slávnom Filadelfskom experimente a americkom tajnom výskume cestovania v čase. Počas nahrávky opísal, ako bola technológia cestovania v čase náhodne objavená v roku 1936. Ponorený atlantský kryštál objavila vrtná loď amerického námorníctva Kearsarge (AB-1) v oblasti Bermudského trojuholníka v Atlantickom oceáne.

Po tom, čo loď Kearsarge na dva mesiace zmizla v dôsledku aktivácie atlantského kryštálu, sa vrátila s celou posádkou, aby sa podelila o neuveriteľnú správu, že cestovali do budúcnosti. Ľudia z budúcnosti im dali podrobné inštrukcie, ako vyvinúť technológiu cestovania v čase, ktorá by bola nevyhnutná pre úspech v nadchádzajúcej svetovej vojne.

Po dvoch rokoch experimentovania a kalibrácie bola technológia cestovania v čase podľa Bielekových zdrojov pripravená na použitie. Technológia cestovania v čase bola následne použitá na získanie pokročilých zbraní z budúcnosti, ktoré boli použité v druhej svetovej vojne. V nasledujúcom výňatku z Bielekovho videozáznamu z 20. apríla 2000 vysvetľuje, čo sa dozvedel o použití technológie cestovania v čase počas druhej svetovej vojny:

Príbehy, na ktoré som narazil, a informácie, ktoré som mal a ktoré čiastočne pochádzali z Čierneho trezoru laboratória Los Alamos, ako aj mnoho iných vecí, bolo, že zistili, ako to kalibrovať. Dokázali použiť loď Kearsarge a neskôr niekoľko ďalších lodí podobne vybavených príslušným zariadením na cestovanie v čase do budúcnosti, a to sa údajne podľa mojich informácií stalo kľúčovým pre víťazstvo v druhej svetovej vojne proti nacistickému Nemecku.

Museli sme vytiahnuť nejaké vybavenie z úpravy budúcnosti, niekoľko vecí, a dokonca, ak sa pozriete na koniec vojny, v ktorej sme na Japonsko zhodili plutóniovú bombu, ako aj štandardnú uránovú bombu typu gun barrel, tak keď bola Hirošima na uránovú bombu typu gun barrel a tá v Nagasaki podľa verejného vyhlásenia nebola plutóniová bomba. Človek si musí položiť niekoľko veľmi vážnych otázok, keďže v záznamoch o vývoji atómovej bomby tieto testy na Trinity Flats boli uvedené v príručkách a odtajnili túto informáciu, že išlo o plutóniovú bombu, a že bolo potrebné vyše roka na celú výrobu plutónia z Hanfordských technických závodov, aby sa vyrobilo dostatočné množstvo plutónia bombovej kvality, ktoré mohli použiť na testovanie bomby.

Boli tak znepokojení tým, či to bude fungovať alebo nie, pretože naznačovali predchádzajúce neúspechy, čo bola pravda. Okolo bomby dali oceľový, veľmi ťažký oceľový plášť pre prípad, že by zlyhala, [aby] nestratili plutónium, mohli ho zachrániť. Samozrejme, stalo sa, že to konkrétne zariadenie vybuchlo celkom dobre, zanechalo na dne púšte pekný sklenený povlak a bolo ho vidieť na mnoho mnoho kilometrov. To si vyžiadalo všetko plutónium, ktoré sme dovtedy vyrobili. Ako sme v priebehu jedného mesiaca získali dostatok plutónia na výrobu bomby a jej zhodenie na Nagasaki? Na to sme nikdy nenašli odpoveď a myslím si, že odpoveď spočíva v tom, že sme mali možnosť cestovať v čase a časť výroby plutónia sme preniesli do budúcnosti, kde sme ho v 80., 90. a dokonca aj v 70. rokoch dokázali vyrobiť v pomerne veľkom množstve.

Rusi za 40 rokov z jedného zo svojich tajných miest, ktoré vybudovali zásoby 40 ton plutónia bombovej kvality, nevedia, čo s ním, a stále ho vyrábajú. Takže nie je až také ťažké ho vyrobiť, keď máte vhodné zariadenia, okrem tohto jedného konkrétneho prípadu. Bolo mi povedané, že sa vyskytli aj iné prípady cestovania v čase, ktoré sa použili na výrobu hardvéru v budúcnosti, ktorá je našou érou, povedzme v 80. rokoch, aby sa použil v období druhej svetovej vojny. Pointa bola, že sme vojensky porazili Hitlera a mocnosti Osi v Japonsku a svet sa opäť usadil v neľahkom mieri [1:24:52].

Bielekovo neuveriteľné svedectvo je podložené historickými udalosťami. Americká loď Kearsange (AB-1) bola vrtná loď, ktorá bola aktívna až do roku 1940, takže je možné, že sa podieľala na objavení starovekej atlantskej technológie pochovanej v oblasti Bermudského trojuholníka v Atlantickom oceáne. Aj celé utajenie vývoja projektu Manhattan vyvoláva mnoho otázok o tom, ako mohli byť vyvinuté a nasadené dva odlišné typy atómových bômb len s odstupom niekoľkých dní, aby sa vojna v Tichomorí rýchlo skončila.

Okrem toho sa zdá, že Filadelfský experiment, ktorého pravosť potvrdilo viacero výskumníkov, je odnožou výskumu cestovania v čase, ktorý sa týkal lodí námorníctva a ktorý možno vysledovať až k incidentu s loďou Kearsarge. Napokon, Bielekova účasť na projekte Montauk (1971 – 1983), v rámci ktorého sa tiež vykonávali experimenty s cestovaním v čase, podporuje jeho tvrdenie, že mal prístup k prísne utajovaným materiálom v rôznych zariadeniach vrátane údajného Čierneho trezoru v Národnom laboratóriu v Los Alamos.

Bielekovo svedectvo podporuje tvrdenia, že druhá svetová vojna nebola len časovou vojnou medzi rôznymi mimozemskými frakciami, ako som o tom už hovoril, ale týkala sa aj budúceho ľudstva. Bielek totiž tvrdí, že bol vyslaný do budúcnosti a bol priamym svedkom toho, ako budúci ľudia operovali v rokoch 2137 a 2749 n. l. a prečo chceli, aby im Bielek pomohol zmeniť budúce časové línie.

Bielekovo svedectvo spolu so svedectvami a dokumentmi poskytnutými inými osobami týkajúcimi sa technológie cestovania v čase podporuje tvrdenia, že budúce ľudstvo zohralo rozhodujúcu úlohu pri ovplyvňovaní minulých udalostí v našej histórii, ako napríklad druhej svetovej vojny.

© Michael E. Salla, Ph.D.

Zdroj

https://vitazstvosvetla.org/vyuzili-usa-cestovanie-v-case-na-vitazstvo-v-druhej-svetovej-vojne/