image55Manipulácia na všetkých úrovniach

Základom nášho zdravotníctva nie je etika a veda, ale korupcia a podvod. Od nás vynútené peniaze sú pouţívané aj na podmazanie medicínskych mienkotvorcov ako sú lekári, lekárnici, vedci, politici, novinári atď., aby odborníkom a verejnosti vychvaľovali medicínsky nezmy- sel. V ďalšej časti sú objasnené najdôleţitejšie úrovne tejto manipulácie.

Podvod a korupcia medicínskeho/farmaceutického priemyslu

Priemysel a a za ním stojaca finančná aristokracia ťahajú za šnúrky v zdravotníctve.

  1. 1) Medicínsky priemysel vplýva nekalým spôsobom na všetky relevantné spoločenské ob- lasti (medicína, politika, médiá atď.), predovšetkým uplácaním a falšovaním vedy (mani- pulujú sa údaje, utajujú sa nepohodlné súvislosti/výsledky16, vymýšľajú sa údaje atď.). Podľa správy Transparency International o korupcii v nemeckom zdravotníctve v roku 2005 bolo 40 percent medicínskych štúdií preukázateľne sfalšovaných alebo zmanipulo- vaných sponzormi [78]. Skutočné číslo je zrejme vyššie. Experti odhadujú, ţe podiel čestných vedeckých zverejnení v tejto branţi predstavuje asi 5 (!) percent.
  2. 2) Častéjeajinfiltrovaniesvojpomocnýchskupín[11(str.242),78,127,128].Dokoncaani tam pacienti často nedostávajú ţiadne objektívne informácie.
  3. 3) Existujemnohopodvodnýchcenovýchmanipuláciívneprospechsociálnychpoisťovní[5 (str. 53 a nasl.)].

Profesor medicíny a spoluvydavateľ kritického listu „arznei-telegramm“, Peter Schönhöfer, konštatuje: „Je trpké vidieť, ako dokonca známi univerzitní klinickí lekári, funkcionári lekár- skych profesijných zdruţení, autori návodov na terapiu a svojpomocné skupiny visia na špa- gátoch farmakoncernov. Skutočne úspešný je priemysel uţ iba v jednom: v korumpovaní medicínskej prevádzky [citované podľa 126 (str. 108)].“

Závislosť a korumpovanie spoločnosti lekárov vo vzťahu k (farma) priemyslu a politike

Slepá dôvera v našich zdravotných expertov (lekári, farmakológovia, vedci atď.) nie je oprávnená.

1) Univerzity a výskumné zariadenia uţ skoro vôbec nie sú financované štátom, ale vo vysokej miere (farmaceutickým) priemyslom (tzv. terciárne prostriedky [niekedy nazývané i prostriedky tretích osôb, pozn. J.M.] a účasť na zisku [94]). Signifikantným spôsobom odmena vysokoškolských učiteľov závisí od úspechu alebo neúspechu získavania terciár- nych peňazí [11 (str. 110 a nasl.)]. Priemysel teda ako finančník obsahovo ovplyvňuje výučbu a výskum [80, 81]. Študenti/lekári tak mnohonásobne preberajú doktríny priemys- lu a šíria – väčšina nič netušiac, časť vedome – nesprávne informácie, sú teda násobite- ľom nepravdy.

  1. 2) Vysokoškolskíprofesorisú,akobolopovedané,spojeníprostredníctvomuniverzityalebo dokonca osobných (lukratívnych) zmlúv s farmapriemyslom [5 (str. 147-191), 11 (str. 109)] alebo s inými zaujímajúcimi sa hospodárskymi odvetviami [15, 82 (str. 46-54)] – a to nie výnimočne, ale typicky [88 (str. 67)]. Vyjadrenia týchto expertov v sluţbe prie- myslu (tzv. prenajaté huby) treba preto posudzovať mimoriadne kriticky (pozri tieţ po- známku pod čiarou 1).
  2. 3)  Medicínske kongresy – dôleţitý zdroj informácií pre lekárov – sú spravidla financované priemyselnými branţami (napr. aj tabakovým priemyslom), ktoré chcú niečo ovplyvniť, čo často nebýva zverejňované (skrytý sponzoring) [82 (str. 52 a nasl.)]. Medicínske kon- gresy usmerňuje predovšetkým farmapriemysel. Prenajaté huby tam často opakovane vy- stupujú ako prednášajúci, čím sa priemyselná propaganda šíri do odborného sveta [5 (str. 89, 90, 93, 94)].
  3. 4) Aj pri iných druhoch doškoľovania lekárov má farmapriemysel [5 (str. 70-74, 11 (str. 137-142), 126 (str. 100-110] alebo iné zaujímajúce sa hospodárske odvetvia (napr. prie- mysel mobilnej telefónie [83]17) skoro vţdy svoje ţeliezka v ohni, aby manipuloval leká- rov. Investícia sa vyplatí. Priemyselné výrobky, o zdravotných rizikách ktorých lekári – a v dôsledku toho ich pacienti/konzumenti – nie sú informovaní (napr. pasívne fajčenie, mobilná telefónia), tak netrpia poklesom odbytu. Aj pochybné farmaká sa na základe priemyslom riadeného dezinformovania naďalej usilovne predpisujú. Aktuálne údaje do- kazujú: Kaţdé euro, ktoré farmakoncerny vydajú na „medicínske doškoľovanie“, zvyšuje obrat o 11,70 eur [5 (str. 70)].
  4. 5) Členoviamedicínskychkomisiísúčastovtesnomfinančnomspojenísfarmapriemyslom. Rozhodnutia komisií v súlade s tým preto často dopadnú v prospech farmapriemyslu (napr. pri lekárskych „metodických postupoch“: oficiálne stanovenie hranič- ných/referenčných hodnôt, diagnostických/terapeutických prostriedkov atď. pri rozlič- ných ochoreniach, ktoré platia ako záväzný medicínsky štandard [5 (str. 95-104)]). Naj- menej 87 percent (!) lekárov, ktorí stanovujú smernice, je prepojených na priemysel; toľ- ko štúdia v tejto veci [92].
  5. 6)  Aj uţ usadení lekári sú pevnou súčasťou tohto korupčného systému. Získavajú si ich zá- stupcovia farmy – v Nemecku je ich v teréne asi 20 000 [5 (str. 37), 126 (str. 106)] – bez- platnými liekmi, darčekmi alebo podielmi na zisku, aby ovplyvnili ich predpisovanie liekov [5 (str. 18, 52, 57), 11 (str. 119-122)]. Úspešne! Trhový podiel niektorých liekov tak moţno zvýšiť aţ o 30 percent [5 (str. 36)]. Pacienti v mnohých prípadoch nedostanú liek, ktorý má najväčší zmysel pre ich diagnózu, ale ten, za predpisovanie ktorého lekár od farmapriemyslu dostane najviac. To platí aj pre tzv. aplikačné štúdie, ktoré sú v skutočnosti pseudoštúdiami; trik, aby sa nepriame úplatkárstvo tolerovalo pred záko- nom: Lekár informuje – v tej najchatrnejšej (vedecky nerelevantnej) forme – farmaprie- mysel za peniaze alebo vecnú odmenu o efekte určitého (spravidla veľmi drahého) lieku, ktorý svojmu pacientovi predpíše. Pacient sa nedozvie, ţe sa zúčastňuje na štúdii; nikto sa ho na to neopýta, ani ho o tom neinformuje. Jeho údaje idú farmapriemyslu bez jeho ve- domia [88 (str. 98)]. Ani v rámci iných dohôd s priemyslom lekári nemajú ţiaden prob- lém s pravidelným poskytovaním všetkých údajov o pacientoch firmám zaoberajúcim sa prieskumom trhu, tieto údaje často nie sú ani len anonymizované [5 (str. 26, 31, 33)]. Úplatky zaplatia v konečnom dôsledku poistenci cez náklady na liečivá.18

    V akom obrovskom rozsahu sú títo nesprávne vzdelaní resp. skorumpovaní lekár indoktrino- vaní, je zrejmé z nasledujúceho: Vedkyňa Dr. Johanna Budwig konštatuje: „Lekári majú na svojom školení iba veľmi úzko zamerané vzdelávanie, nie reálne vedecky podloţené avtomto ohľade je kapitál veľmi účinný [140].“ Závaţnosť problému je zrejmá aj z nasledujúcich čísel: Podľa štúdií – farmapriemysel dokumentuje veľmi presne ziskovosť svojich lobistov – veľké farmakoncerny platia na celom svete aţ 16 500 lekárov za to, aby takým či onakým spôsobom šírili posolstvá firiem. Na výplatnej listine veľkých koncernov je v priemere na jednu firmu 259 lekárov medzinárodného postavenia. Na „udrţiavanie“ týchto lekárskych mienkotvorcov vydávajú veľké koncerny ročne v priemere 61 miliónov americ- kých dolárov, najväčšie firmy aţ 300 miliónov. Lekárske hviezdy ako prenajaté huby zarába- jú ročne asi 80 000 – 250 000 dolárov a viac [5 (str. 77 a nasl., 86, 109)]. Kaţdý z týchto lo- bistov má svoju vlastnú veľkú oblasť pôsobenia (univerzita, kongresy, iné lekárske doškoľo- vanie, komisie, medicínske časopisy, masmédiá, politické poradenstvo…), takţe falošné in- formácie majú veľmi široký záber. Tým sa ovplyvňuje predovšetkým skladba lekármi predpi- sovaných liekov.

    V helsinskej deklarácii, ktorá je v Nemecku súčasťou lekárskeho profesijného poriadku, je o. i. uvedené: „Zdravie môjho pacienta nech je mojim najvznešenejším cieľom. Lekár má pri výkone svojej lekárskej činnosti konať výlučne v záujme pacienta [citované podľa 5 (str. 144)].“ Aj v texte Hippokratovej prísahy stojí: „primum nil nocere“ a myslí sa tým: predo- všetkým pacientovi neuškodiť. Skutočnosť je od toho často na míle vzdialená.

    Obchodný záujem zdravotných poisťovní

    Zdravotné poisťovne nezastupujú, ako sa propaguje, záujmy poistencov, ale záujmy medicín- skej mašinérie, ktorej súčasťou sú.

    1. 1) Čímväčšídopytpozdravotníckychvýkonoch(t.z.čímhoršiezdravienárodaačímviac klamu medicínsky priemysel dokáţe presadiť), tým vyššie sú odvody poistencov. To vy- tvára dobre platené pracovné miesta v zdravotných poisťovniach. Pretoţe čím viac výko- nov zdravotných poisťovní je nárokovaných a čím vyššie sú odvody, o to viac pracovní- kov pracuje v správe poisťovní a tým vyššie sú ich platy. Zdravotné poisťovne preto na rozdiel od toho, čo sa oficiálne tvrdí, vôbec nemajú záujme na tom, udrţiavať nízku cho- robnosť obyvateľstva a nízke sadzby odvodov.
    2. 2)  Podvod a úplatky nie sú zriedkavé ani u zdravotných poisťovní na presadenie svojich záujmov: Dezinformovanie, príspevky so skrytou reklamou v médiách, „kúpa“ lekár- skych komôr a znalcov atď. Jeden vysokopostavený pracovník istého ministerstva sociál- nych (Bavorsko) dokonca označil zdravotné poisťovne za jeden mafiánsky spolok. [84].
    3. 3) Zákonné zdravotné poisťovne sa na podvodoch a korupcii podieľajú aj pasívnou formou tým, ţe sa financujú peniazmi farmapriemyslu. Tak napr. v roku 2001 kvaplo poisťov- niam asi 200 miliónov eur na základe dohody spolkového kancelára Schrödera s farma- bossami: Spolková ministerka zdravotníctva Schmidtová plánovala na nadchádzajúce dva roky (2002, 2003) zníţenie cien liekov o 4 percentá – pri nákladoch na lieky asi 20 mi- liárd eur to pre poistencov predstavuje úsporu asi 800 miliónov eur. Schröder tomu promptne zabránil a postaral sa o to, ţe výrobcovia tabletiek zaplatili poisťovniam iba jednorazový – ako dar daňovo odpočítateľný – „príspevok v rámci solidarity“ vo výške 200 miliónov eur [11 (str. 300 a nasl., 61 (str. 335 a nasl.)] –„politická korupcia na najvyššej úrovni“, kommentoval to Spiegel [93].

    Prepojenie politiky a priemyslu

    Vláda, úrady a poslanci v parlamente nie sú neutrálni.

    1. 1) Štátje–akojevysvetlenévyššie–zaviazanýfinančnejaristokraciiajejkoncernom.Pre- to má v nemeckej politike moc a ziskuchtivé záujmy priemyslu zásadnú prednosť pred záujmami širokej verejnosti o zdravotníctvo a o ţivotné prostredie.
    2. 2) Mnoţstvo politikov je s priemyslom prepojených aj priamo. Zastávajú v ňom platené funkcie vdozorných radách, poradenské funkcie atď., slúţia teda dvom pánom a v prípade politických rozhodnutí, týkajúcich sa týchto hospodárskych odvetví, ich ne- moţno povaţovať za objektívnych.
    3. 3) Mnoho úradov, predovšetkým aj zdravotných úradov, je infiltrovaných zástupcami prie- myslu a sú nimi riadené (pozri vyššie str. 5-11). Prepojenie médií s priemyslom a politikou

      Manipulovanie s mienkou odborníkov i verejnosti sa uskutočňuje predovšetkým za pomoci závislých médií.

      1. 1) Vydavateľstvá, verejno-právne a súkromné rozhlasové a TV stanice resp. ich najaté pro- dukčné firmy sú zbratané s veľkopriemyslom tými najrozličnejšími spôsobmi [85]. Dva príklady: a) Farmapriemysel si na vyvíjanie vplyvu zakúpil špeciálne na tento účel zalo- ţenú dcérsku spoločnosť nemeckej ZDF („medi cine“ a „ZDF enterprises“) [129]. b) Farmapriemysel a vydavateľstvá majú tých istých členov predstavenstva [100].
      2. 2) Značne rozšírený je PR ţurnalizmus. T. z. novinári na voľnej nohe píšu o témach na ob- jednávku zástupcov záujmových skupín, tieto príspevky však často vydávajú za nezávislé redakčné príspevky. Dva príklady: a) Zástupcovia farmapriemyslu boli proti úhrade pre- pašovaní do poradenskej relácie ZDF „Gesundheit“, resp. v tejto relácii zazneli správy o farmaproduktoch [85]. b) V lekárňach bezplatne rozdávaný časopis Apothekenumschau uverejňuje texty platiacich objednávateľov [86].
      3. 3) Existuje aj priama skrytá reklama. Tak napr. v seriáli ARD „In aller Freundschaft“, kde boli do diania vloţené určené lieky. Celkovo z toho kvaplo viac ako 250 000 eur [126 (str. 107)].
      4. 4)  Verejno-právne stanice tieţ podliehajú vplyvu politiky, predovšetkým rozhodnutiami o personálnom obsadení [87].
      5. 5) Všetky masmédiá sú existenčne závislé od príjmov z reklamy priemyslu.
      6. 6)  V redakciách a radách médií sedia aj často priemyslom platení lekári, ktorí sú činní v prospech svojich chlebodarcov ako lobisti [5 (str. 10)]. Skorumpovaný je uţ aj „peer review“ (pôvodne: posúdenie vedeckých publikácií nezávislými tretími osobami) [94].
      7. 7)  Autori odborných publikácií sú často spojení s priemyslom. New England Journal of Medicine (NEJM) svoje smernice pre autorov pozmenil v tom zmysle, ţe prehľadové články a úvodníky smú byť písané aj expertmi, ktorí od farmafiriem inkasujú honoráre aţ 10 000 amerických dolárov ročne. Honoráre pritom zrejme pochádzajú aj od firiem, kto- rých výrobky autor spomína vo svojom NEJM článku! Klasický konflikt záujmov. Pod- statnou príčinou zmeny smerníc bola skutočnosť, ţe časopis vraj uţ nebol schopný nájsť dostatok autorov, ktorí by nemali finančné väzby na farmapriemysel [91 (str. 233)]. V Nemecku sú pomery zrejme sotva iné.

      Záver: Propagandistická mašinéria medicínskeho priemyslu a jeho prisluhovačov beţí na plné obrátky. Klamstvo a pravdu moţno od seba odlíšiť uţ iba ťaţko. Je to zločin aký nemá páru, ţe medicína pod pláštikom humanity ľudí, ktorí sa im s dôverou odovzdali do rúk, ktorí po- trebujú pomoc a ktorí veria autoritám, podvádza a existenčne ohrozuje…

      ………………………………………………………………

      16 Predovšetkým u nových liekov ostávajú rozhodujúce povoľovacie štúdie v Nemecku beztak tajné [11 (str. 132 s ďalšími dôkazmi)]. Lekári tak nerozhodujú na základe vlastného kritického posúdenia pôvodných informácií, skôr na základe pripravených externých správ, ktoré vypracujú spravidla zástupcovia záujmov.

      17 Dokonca aj na doškoľovacích podujatiach organizovaných Spolkovou lekárskou komorou (BÄK) vystupujú prednášajúci, ktorí sú plate- ní priemyslom mobilnej telefónie a dezinformujú v jeho prospech (ututlanie zdravotných rizík). BÄK má poznatky o tomto lobizme. Tým cielene porušuje lekársku úlohu, lekársku prísahu a Lekársky profesijný a doškoľovací poriadok [83]. Poţiadavky v zákone sú jasne stano- vené: Obsahy doškoľovania musia byť očistené od hospodárskych záujmov [89]. Konanie lekára je podriadené výlučne vedeckej objektivite a prospechu pacienta. Dokonca aj najvyššie lekárske stavovské zastúpenie je tak zapletené do nekalých machinácií priemyslu.

      18 Lekársky systém je tak nastavený na ziskuchtivosť, ţe ľudské kvality sú uţ iba zriedkavé. Medzi lekármi je napríklad značne rozšírená diskriminácia pacientov na poisťovňu. V internetovom fóre www.facharzt.de sa vyskytli okrem iného nasledujúce príspevky lekárov [cito- vané podľa 88 (str. 73-77; pôvodný spôsob písania)]:

      1. a) Claus L.: “Iba leňosi alebo hlupáci poţadujú jednotriednu spoločnosť.“ / „Keď 20 `pacošov` v čakárni uţ od vysedávania bolia zadky, dvere sa zamknú a zapne sa odpovedač. Nadnes fajront.“ / „Za jednu hodinu prejde aj 10 čipsov [čipová karta zákonne zdravotne pois- tených; R.N.], ak to musí byť. A , zariadenie súkromnej konzultácie (…). To potom pribudne do čakárne kávovar a automat na vodu, `Vogue` a `Golf aktuell` cha. Momentálne to tak robím poobede môjho operačného dňa, ide to ako po masle. (…) Hlupáčikov na pois- ťovňu nech si ošetruje niekto iný.“
      2. b) Dipl. med. Peter L.: “Sú to lacní Joţkovia/pacienti na poisťovňu/poistení v poisťovni pre chudobných/lavičkári/zle poistení/dotieraví
        a majú nárok iba na to, čo ich práve udrţí pri ţivote/idú mi na nervy/pripravujú ma o čas/iných pripravujú o čas/sú bezočiví a vypadnú. A čau. (…) Ak človek nechce mrhať slovami, postačuje aj dobre namierený kopanec do zadnej časti. Pritom sa odporúča, z dôvodu pracovnej ochrany nosiť pevnú, uzavretú obuv.“
      3. c) Dr. med. Stefan T.: „Nie, s dnešnými `chudobnými`, s `prekariátom` nemám ani troška súcitu. Samotnou hanbou je to, ţe náš sociálny štát túto vypasenú spodinu vytvára a ţiví.“
      4. d) Albrecht H.: „našim súperom sú tí pacienti, ktorí chcú naše výkony získať čo najlacnejšie, najlepšie zadarmo (…). / „[Národ; R.N.] pochopí, ţe lekár stojí peniaze a to toľko, koľko on chce (…).“
      5. e) Dr. med. Bert U.: „Zatvoriť prax, nechať zdochnúť, inak to nikomu nevojde do palice.“ 19 Vynikajúci článok o podstate a účele mienkotvorných médií od Noama Chomského je na adrese http://zmag.de/artikel/Warum-die- Mainstreammedien-Mainstream-sind

        http://www.knihya.cz/24350/zkorumpovana-medicina-a-kolaborujici-urady-4-cast